Vzdelanie stráca úroveň, školy ani zamestnávatelia si nevyberajú

Zlepšeniu situácie by podľa odborníkov pomohlo, keby napríklad zamestnávatelia uprednostňovali absolventov s lepším vzdelaním pred tými, ktorí skončili školu s pochybnou povesťou. To by uchádzačov o štúdium na vysokej škole malo zase motivovať k tomu, aby si vyberali školu, ktorej diplom im pomôže nájsť si dobrú prácu. V praxi to však nefunguje. Väčšina firiem podobné sito zatiaľ nerobí.

Problém má korene v minulosti. Po páde socializmu bolo totiž na Slovensku málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo sa začalo doháňať na úkor kvality. Zatiaľ čo v roku 1989 bolo u nás iba 13 vysokých škôl, teraz je ich 37. Počet študentov sa z vtedajších 63–tisíc zvýšil na asi štvrť milióna. V roku 2005 podiel študentov prijatých na vysokú školu presiahol dve tretiny populačného ročníka, vlani to bolo viac ako 61 percent. Toto číslo by pritom bolo ešte vyššie, keby sa zohľadnili aj tí, čo študujú v zahraničí.

Paradoxom je, že pri porovnaní s vyspelým svetom, máme vysokoškolsky vzdelaných ľudí stále málo. V skupine od 25 do 64 rokov je to asi 15 percent, kým priemer v EÚ dosahuje 19 a v OECD 21 percent. Tam sa však vzdelanosť budovala roky, nie tak rýchlo. Z našich vysokých škôl každý rok vychádza už vyše 70–tisíc absolventov.

Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky by vysoký podiel vysokoškolákov nebol problém, keby sa sprísnili podmienky na prijatie na štúdium. „Prijímačky sa však väčšinou nerobia, takže sa tam dostávajú aj ľudia, ktorí na to nemajú. Kvalitu vysokoškolského vzdelania tým ťahajú dole. Pomohlo by, keby sa znova zaviedli prísne selektívne prijímacie skúšky, aby prešli len tí najtalentovanejší,“ navrhuje. Vzdelanie podľa nej treba tiež lepšie prepojiť s trhom práce.

„Absolventov vysokých škôl je naozaj veľa a obsadzujú pozície, na ktoré by stačili stredoškolsky vzdelaní. Každý zamestnávateľ, ktorý si môže vybrať, dá však prednosť vysokoškolákovi, pretože je pravdepodobné, že bude mať lepšie zručnosti,“ vysvetľuje Darina Mokráňová z personálnej spoločnosti Index Nosluš. Vysokoškoláci tak berú prácu maturantom. Podľa nej sa to nezlepší, kým absolventi vysokých škôl nezačnú také miesta odmietať. Aký recept prijať, aby sa zdvihla úroveň štúdia? Ministerstvo školstva si veľa sľubuje od prísnejších akreditácií, nedávno zverejnilo aj informácie o nezamestnanosti absolventov podľa študijných odborov či výšku priemerných platov, akú dostávajú absolventi rôznych škôl a fakúlt. To by uchádzačom malo pomôcť pri výbere vhodnej vysokej školy. V skutočnosti však mnohým študentom nejde o kvalitné vzdelanie, iba o titul. Hľadajú školu, ktorá ich príliš nezaťaží. A firiem, ktoré si absolventov vyberajú podľa vysokej školy, je zatiaľ málo.

„Ak ide o prax, vysoká škola stráca na dôležitosti. Vysokoškolské diplomy sú už sprofanované. Zamestnávateľom zatiaľ veľmi nezáleží na tom, akú univerzitu uchádzači absolvovali. Dôležité je, akú majú prax, čo sú ochotní urobiť, koľko peňazí si pýtajú. Keď niekto príde na pohovor, záleží skôr na jeho osobnosti. Ešte sme sa nestretli s tým, že by firmy odmietli niekoho zobrať iba preto, že skončil konkrétnu školu,“ hovorí Mokráňová. Nájdu sa však aj výnimky. „V minulosti sa stalo, že absolventi z niektorých fakúlt nespĺňali ani základné odborné požiadavky, ktoré by mali zvládať naši potenciálni zamestnanci. Preto sa pri výberových konaniach zameriavame najmä na uchádzačov tých vysokých škôl, s ktorými máme dobré skúsenosti,“ hovorí Radoslav Tóth z advokátskej kancelárie Lawcorp.

To, že niektorých absolventov prakticky nemožno zamestnať na pozícii, ktorá by zodpovedala ich vzdelaniu, potvrdil aj konateľ pracovnej agentúry ProAct People Peter Paška. „Sú to najmä ľudia zo škôl, ktoré dlhodobo neprodukujú kvalitných absolventov, v minulosti mali problémy s akreditáciou, majú za sebou rôzne škandály s rozdávaním diplomov, rýchlokvasené vysoké školy alebo také, kde medzi vyučujúcimi nenájdete expertov z praxe,“ hodnotí.

Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta tvrdí, že za kvalitu vzdelávania by mala ručiť každá vysoká škola a pracovný trh by mal uprednostniť úspešných absolventov. Kvalitu by mala garantovať aj udelená akreditácia. „Úradníci alebo inšpektori to však nezaručia. Učitelia musia preukázať svoju prax, odbornosť a kvalitu. Treba vytvoriť špeciálny kontrolný systém, zamerať sa najmä na súkromné a malé univerzity so špeciálnym zameraním. Špičkové univerzity by si kvalitu mali ustrážiť,“ odhaduje Mičieta.

Podľa Kleštincovej je dôležité tiež platové ohodnotenie. „Ťažko očakávať, že na vysoké školy pôjdu učiť najväčší odborníci, keď za to nedostanú zaplatené.“ Upozorňuje, že v anglosaských krajinách je zvykom ponúknuť učiteľom toľko, koľko sa zarába v jeho odbore. Ak napríklad niekto vyučuje financie, má plat bežný v tomto sektore. Úspora by sa mohla získať dôkladnou reformou bakalárskeho štúdia tak, aby stačilo na vstup absolventa do praxe, takže by nepotreboval aj magisterské štúdium.

Absolventi vysokých škôl
- v roku 1989 bolo na Slovensku len 13 vysokých škôl, teraz ich je 37;
- počet študentov sa z vtedajších 63–tisíc zvýšil na viac ako 250–tisíc ;
- v roku 2002 sa na slovenské vysoké školy dostalo 39 % populačného ročníka, v roku 2006 to bolo už 75 %, vlani viac ako 61 %;
- na začiatku 90. rokov končilo vysokú školu asi 10–tisíc absolventov ročne, teraz je to vyše 70–tisíc;
- 40 % absolventov VŠ mení svoje zamestnanie už v priebehu prvého roka od nástupu do práce;
- 3/4 absolventov pracujú na pozícii, ktorá si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, ostatní berú miesta pre maturantov.

Zdroj: SITA (Pravda)