Švédsko ohlasuje návrat k učeniu sa z papiera

Odkedy sa švédske deti vrátili v septembri do škôl, mnohí z ich učiteľov kladú nový dôraz na tlačené knihy, tiché čítanie a nácvik rukopisu a menej sa venujú tabletom, nezávislému online výskumu a zručnostiam pri používaní klávesnice. Návrat k tradičnejším spôsobom učenia je odpoveďou na otázky politikov a expertov, ktorí sa pýtali, nakoľko švédsky hyperdigitalizovaný prístup k vzdelávaniu, vrátane zavedenia tabletov do materských škôl, viedol k poklesu rozvoja základných zručností.

Ministerka už v auguste oznámila, že vláda chce zvrátiť rozhodnutie národnej agentúry pre vzdelávanie, aby boli digitálne zariadenia povinné v predškolských zariadeniach. Ministerstvo má v pláne ísť ešte ďalej a úplne ukončiť digitálne vzdelávanie pre deti mladšie ako šesť rokov, uviedla vtedy pre Associated Press.

Hoci švédski študenti dosahujú v čítaní nad európskym priemerom stále vyššie skóre, medzinárodné hodnotenie úrovne čítania vo štvrtom ročníku (PIRLS) poukázalo na pokles medzi švédskymi deťmi v rokoch 2016 až 2021. V roku 2021 dosiahli švédski štvrtáci v priemere 544 bodov, čo je pokles oproti priemeru 555 v roku 2016. Ich výkon však stále zaradil krajinu spolu s Taiwanom na siedme najvyššie celkové skóre testu. Na porovnanie, Singapur, ktorý je na čele rebríčka, si v tom istom období zlepšil skóre v čítaní PIRLS z 576 na 587 a priemerné skóre Anglicka v čítaní kleslo len mierne, z 559 v roku 2016 na 558 v roku 2021.

Niektoré nedostatky v učení môžu byť výsledkom pandémie koronavírusu alebo môžu odzrkadľovať rastúci počet študentov z radov prisťahovalcov, ktorí nemajú švédsky jazyk ako prvý jazyk, ale nadmerné používanie obrazoviek počas školských hodín môže spôsobiť, že mladí ľudia zaostávajú za základnými predmetmi, hovoria odborníci na vzdelávanie. „Existujú jasné vedecké dôkazy, že digitálne nástroje učenie študentov skôr zhoršujú ako zlepšujú,“ vyjadrili sa dokonca odborníci zo Švédskeho inštitútu Karolinska, vysoko rešpektovanej lekárskej fakulty zameranej na výskum. „Veríme, že pozornosť by sa mala vrátiť k získavaniu vedomostí prostredníctvom tlačených učebníc a odborných znalostí učiteľov, a nie k získavaniu vedomostí primárne z voľne dostupných digitálnych zdrojov, ktorých presnosť nebola preverená.“

Rýchle prijatie nástrojov digitálneho učenia vyvolalo obavy aj zo strany Agentúry OSN pre vzdelávanie a kultúru. V správe zverejnenej v auguste UNESCO vydalo „naliehavú výzvu na primerané využívanie technológií vo vzdelávaní“. Správa vyzýva krajiny, aby technológie vo vzdelávaní boli implementované spôsobom, ktorý nikdy nenahradí osobnú výučbu pod vedením učiteľa a podporuje spoločný cieľ kvalitného vzdelávania pre všetkých.