Najlepšieho učiteľa držia v škole aktivity pre žiakov

V Košiciach, v ktorých vyrastal, si prevzal ocenenie Zlatý Amos pre najlepšieho slovenského učiteľa. Má z neho radosť, pretože do súťaže ho nominovali žiaci. Po skončení štúdia na pedagogickej fakulte sa usadil na hornej Nitre, no nepracoval v školstve, ale v osvetovom stredisku ako metodik pre folklór. Za katedru sa postavil pred osemnástimi rokmi a dnes je učiteľom Obchodnej akadémie v Prievidzi. STANISLAV MALEGA

Boli ste prekvapený, keď vás žiaci prihlásili do súťaže Zlatý Amos?
Prekvapilo to nielen mňa, ale aj kolegyňu Katarínu Pekárovú, ktorú tiež nominovali. Keď mi organizátori zavolali, že som bol úspešný a postúpil medzi najlepších šestnásť, reagoval som, že žiadne hrnce nechcem. (smiech) Myslel som si totiž, že mi zas niečo núkajú. Samozrejme, bol som rád, že žiaci ma takto ocenili. Na druhej strane, trochu mi to narušilo program a povinnosti, ktoré som mal naplánované.

Súťaž Zlatý Amos nie je až tak známa. Predstavte ju trochu.
Žiaci musia napísať poviedku o učiteľovi, ktorou ho do súťaže nominujú. Porota vyberie šestnásť pedagógov. O každom z nich televízia natočí vizitku, ale účinkujú v nej jeho žiaci. Tak to bolo aj v mojom prípade. Zo šestnástky vybrala porota finálovú osmičku. Každý učiteľ si vyžreboval žáner a v ňom musel pripraviť na finálový večer dvojminútový program spolu so svojimi žiakmi. Na výber bola napríklad poézia, horor alebo folklór, ktorý sa našťastie ušiel mne. Spolu s piatimi žiakmi sme predviedli pastierske hry v programe Na zelenej lúke.

Verili ste, že sa stanete celkovým víťazom, získate titul Zlatý Amos a aj odmenu 3500 eur?
Každý, kto ide do nejakej súťaže, chce vyhrať. Chcel som to aj ja. Bol za tým vzťah učiteľa a žiakov, zábava, ale aj peniaze.

Prečo ste si pred rokmi vybrali práve učiteľské povolanie?
Ešte v základnej škole som mal učiteľa, ktorý učil zemepis a telesnú výchovu. Vtedy som si povedal, že raz budem robiť to isté. A splnilo sa mi to.

Známy ste však tým, že sa venujete žiakom aj mimo vyučovania, pripravujete pre nich rôzne aktivity. Dnes chce málokto robiť niečo pre druhých vo voľnom čase.
Samozrejme, fungovať sa dá tak, že si odučím všetko, čo mám podľa plánov a tým to pre mňa končí. Hodinu geografie však môžem prežiť so žiakmi aj v prírode, zobrať ich napríklad na Rematu. Uvidia nielen hornú Nitru, ale aj Turiec, niektorí sa dokonca vďaka tomu prvý raz odvezú vlakom. Keď mi potom žiak povie, že konečne malo význam byť v škole, tak to je veľavravné. Priznám sa, že keby som nemal rôzne mimovyučovacie aktivity so žiakmi, asi zo školstva odídem.

Z každej strany počuť veľa negatív na dnešnú mladú generáciu.Vys ňou denne pracujete. Je naozaj zlá?
Je určite iná, ako bola mladá generácia napríklad pred vyše dvadsiatimi rokmi. Žije totiž v inej dobe, v iných podmienkach. Dnešné deti majú internet, môžu cestovať, a to ich ovplyvňuje.

Počas finále súťaže Zlatý Amosste sa stretli aj s novým ministrom školstva Dušanom Čaplovičom. Poradili ste mu niečo?
Rozprávali sme sa a upozornil som ho na jeden problém, ktorý ma trápi už niekoľko rokov. Je to hodnotenie stredoškolskej odbornej činnosti. Spolu s ďalšími kolegami som na to poukázal aj v sťažnosti, ktorá je už dlhšie na ministerstve. Upozorňujeme na stret záujmov. Objavuje sa vtedy, ak v porote, ktorá hodnotí práce školákov, je niekto, kto tam má svojho žiaka. V takom prípade nemôže byť objektívny. A u nás sa to, žiaľ, stáva úplne bežne. Pán minister si vypočul môj názor, niečo si aj zapísal a sľúbil, že sa tým bude zaoberať. Tak uvidíme.

Zdroj: SITA (Prieboj)