V Medzeve majú deti rovnaké šance

Piatačka Erika Tomková chce byť právničkou. Učitelia nepochybujú, že na to má. Aj keď je Rómka. „Erika patrí medzi najlepších angličtinárov v triede. Stojí medzi jednotkou a dvojkou, ale nesmierne sa snaží. Výborne napísala aj poslednú písomku. Som veľmi spokojná s jej prístupom k vyučovaniu aj s jej správaním,“ hovorí o milom dievčati angličtinárka Gertrúda Kovalíková.

Eriku si nevie vynachváliť aj jej spolužiačka Simona Herichová. „Je super dievča a kamarátka. Rozumieme si, navzájom si pomáhame. Keď treba, aj úlohu nám dá opísať.“ Dievčine pri chvále stúpa do tváre rumenec. Erika Tomková chodí od prvého ročníka do jednej z dvanástich zmiešaných tried. V laviciach zvyšných šestnástich sedia už len výlučne Rómovia. Nultý ročník

Riaditeľ Základnej školy v Medzeve Ervín Schmotzer nerobí medzi deťmi rozdiel: „Všetky majú rovnakú šancu. Záleží len na nich, no predovšetkým na ich rodičoch, či ju využijú.“ Zápisy rómskych detí do prvého ročníka robia priamo v osade. Od asistenta učiteľa, ktorý je zamestnancom školy, a učiteliek v materskej škole majú podrobné informácie, v akých sociálnych pomeroch dieťa žije, či sa rodičia oň starajú, aké má predpoklady na zvládnutie učiva.

Dieťa, ktoré navštevovalo materskú školu, automaticky zaradia do zmiešanej triedy. „Keď neovláda slovenčinu, je zanedbané, nepozná mydlo, uterák, príbor či pekné slovo otca a matky, musí absolvovať po porade so psychológom buď nultý ročník, alebo mu začiatok školskej dochádzky odložíme o rok,“ vysvetľuje riaditeľ. Väčšina detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré neabsolvovali materskú školu, sú v rómskych triedach. „Tam volia učitelia predsa len iný prístup, iné tempo. To však neznamená, že v nich budú do ukončenia povinnej školskej dochádzky,“ vysvetľuje riaditeľ.

Zástupkyňa riaditeľa Gertrúda Schürgerová štyri roky učila rómske deti v nultom ročníku. „Pre deti, ktoré poznali len chudobu, špinu, hlad, krik, prídu k nám špinavé a zavšivavené, je to v prvom momente civilizačný šok. Ale veľmi rýchlo si zvyknú a rady k nám chodia. Vidia, že sa dá žiť aj inak.“ Aj keď čoraz viac rómskych žiakov z Medzeva absolvuje strednú či dokonca vysokú školu, väčšina z nich si musí zopakovať jeden i viac ročníkov na základnej. „Pre učiteľov je to sizyfovská práca. Môžu sa na smolu obrátiť, dať deťom dušu, keď ich rodina zanedbáva. Všetok čas a energia vychádzajú nazmar,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Jolana Rudňanská.

Učitelia i vedenie školy v Medzeve sa zhodujú, čo by deťom zo sociálne znevýhodnených rodín pomohlo - uzákoniť povinnosť, že deti zo zlých sociálnych pomerov musia povinne absolvovať minimálne rok v materskej škole. „Nie zadarmo, rodičia by mali prispieť. Pretože, čo dostanú zadarmo, to si nevážia. Keď platí zákon o rodine, štát by mal vyžadovať, aby ho rodičia aj striktne dodržiavali,“ myslí si riaditeľ Schmotzer.

Zdroj: SITA (Sme)

O výchove a vzdelávaní detí so sociálne znevýhodneného prostredia sa dočítate aj v publikácii Nové právo v školskej praxi.