Pripravenosť dieťaťa na školu z pohľadu logopéda

Skúsení učitelia vedia na základe aktivity dieťaťa v prostredí materskej školy – jeho porovnávaním s ostatnými deťmi aj bez špeciálnych vyšetrovacích techník – odlíšiť veľmi šikovné, zdatné a „slabé“ deti. So zdatnými deťmi je bežný výchovný proces postačujúci a nároky základnej školy pravdepodobne zvládnu bez problémov.

Slabé deti sa z hľadiska komunikačných schopností prejavujú rôzne, napr.:
- neovládajú pravidlá dialógu,
- sú pasívnymi komunikačnými partnermi (stručne odpovedajú na otázky, nerozvíjajú komunikáciu),
- ťažko nadväzujú kontakty s rovesníkmi,
- nevyhľadávajú spoločné hry a aktivity,
- sú silne citovo viazané na najbližších členov rodiny,
- ich reč je dysgramatická, oproti rovesníkom menej zrozumiteľná,
- tvoria krátke vety s nesprávnou syntaxou,
- majú deficity s porozumením abstraktnejších pojmov a zložitejších viet (napr. rozumejú vete „Mama pobozkala dcéru“, ale nerozumejú „Mamu pobozkala dcéra“),
- ich lexikón je chudobný, atď.
Popísané ťažkosti vyúsťujú do problémov v škole a spôsobujú sociálne zlyhanie.

Ak sú tieto deti zachytené v predškolskom veku a odporučené k logopédovi, často je u nich diagnostikovaný:
1. narušený vývin reči – ich jazykové deficity sú sprievodným javom inej vývinovej poruchy (porucha sluchu, autizmus, mentálna retardácia, infekčné ochorenia centrálneho nervového systému...) alebo ich deficity sa nedajú vysvetliť primárnym problémom, pretože symptómy sú horšie, ako sa pri danej diagnóze očakávajú,
2. špecificky narušený vývin reči = vývinová dysfázia – telesný a duševný vývin je v norme, dieťa vyrastá v stimulujúcich sociálnych podmienkach, vývin jeho reči napriek tomu zreteľne zaostáva, avšak nie v zmysle oneskoreného vývinu reči.

Scarborough (Scarborough, 1998, citovaná podľa Scarborough, 2009) na základe analýzy 61 štúdií zostavila poradie prediktorov čítania (schopností, na základe ktorých predpovedáme úroveň osvojenia čítania).
Medzi najsilnejšie prediktory čítania patria: 
- poznanie písmen v predškolskom veku,
- reprodukcia viet/príbehu,
- fonematické uvedomovanie,
- rýchle vybavovanie slov z pamäti (RAN),
- pracovná pamäť,
- jazykový cit.

Medzi slabé prediktory čítania patria:
- neverbálne IQ,
- motorické schopnosti,
- zraková diskriminácia,
- vizuo-motorická integrácia.

Logopédi preto nabádajú k prehodnoteniu tradičného konceptu zameraného na nejazykové schopnosti detí predškolského veku a k presmerovaniu pozornosti na ich jazykovo-kognitívne schopnosti. 

Učiteľ by mal v rámci predprimárneho vzdelávania myslieť na to, že aj u dieťaťa, ktoré dobre rozoznáva farby, tvary, vie odkresľovať, napočítať do 20, povedať naučenú básničku atď. sa môžu objaviť problémy pri osvojovaní čítania a písania, čo je jednou z kľúčových úloh primárneho vzdelávania.

Vybrané z publikácie Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy.