Kyberšikana

Motívom tohto správania nie je obrana alebo napríklad pomsta za spôsobenú krivdu, ale násilie samo o sebe. Keď sa povie šikana, väčšina z nás si pravdepodobne vybaví školskú triedu. Trochu odlišného, slabého a krehkého chlapca, ktorému sa skupinka urastených spolužiakov nemiestne posmieva, berie mu desiate a sem-tam dokonca vlepí facku alebo mu vrazí do brucha. Títo chlapci celú situáciu vnímajú ako zábavu, len hlavný protagonista, ten odlišný a krehký chlapec, ju prežíva ako nepríjemnú nočnú moru, pre ktorú trpí aj bolesťami brucha. A zvyšok triedy? Mlčí od strachu, aby si tí svalovci nevybrali namiesto krehkého chlapca nabudúce ich, a po čase sa k nim na dôkaz lojality pre istotu dokonca pridávajú. Hoci je príklad zo školských lavíc dosť zjednodušujúci, dobre ilustruje niektoré základné charakteristiky šikany. Šikana je opakovaná, jej cieľom je ublížiť, agresori sú fyzicky či inak v prevahe nad obeťou, obeť nemôže toto správanie svojím prianím zastaviť a ukončiť, trieda mlčí alebo sa dokonca v závažnejších prípadoch pridáva na stranu agresora. Obeť celou situáciou veľmi trpí, časom sa u nej objavujú aj psychické a somatické problémy. Nechce chodiť do školy, často má dokonca strach vyjsť vôbec z domu. Šikana ju môže poznámenať na celý zvyšok života. Toľko staré známe informácie o šikane.

Nová zbraň šikanujúcich
V posledných rokoch si agresori berú na pomoc veľmi silnú zbraň, s ktorou môžu dotyčnému urobiť zo života doslova peklo - internet. Prostredníctvom neho môžu byť svedkom ponižovania dotyčného tisíce ľudí, a to za relatívne krátky čas. Videá so záznamom bitia, nadávania a iných ponižujúcich skutkov patria medzi deťmi k najsledovanejším a väčšina neváha preposlať ich ďalej svojim kamarátom. Ešte stále si nedokážete predstaviť, akým závažným javom môže byť šikana cez internet? Možno vám celú situáciu ozrejmí príbeh Megan Meierovej z USA, ktorý spôsobil, že sa pojem kyberšikana stal súčasťou amerického zákonníka. Na začiatku celej tragédie bola láska. Trinásťročná Megan si založila účet na serveri MySpace, kde sa zoznámila so šestnásťročným Joshom Evansom. Megan a Josh si výborne rozumeli, konverzovali prostredníctvom internetu, vymieňali si svoje fotografie. Megan bola niekoľko týždňov v siedmom nebi. Potom 15. októbra prišiel blesk z jasného neba. Megan číta na internete slová, ktorým nerozumie. Josh jej píše, že je najodpornejším stvorením na celom svete a že by bolo lepšie, keby nežila. O dva dni neskôr sa Megan obesila v kúpelni. Z vyšetrovania vyplynulo, že za celou udalosťou bola päťdesiatročná Lori Drewová, ktorá sa chcela Megan pomstiť za to, že sa prestala kamarátiť s jej dcérou Satan, a tak si vytvorila falošný účet na MySpace, kde sa vydávala za Josha. V dôsledku tohto precedentného prípadu bol o niekoľko rokov neskôr do amerického zákonníka zavedený pojem kyberšikana. Prípady kyberšikany v Čechách či na Slovensku sa, našťastie, nekončia tak tragicky ako osudy Megan Meierovej a niektorých ďalších. Aspoň sa tom nevie, aj keď je možné, že na pozadí niektorých samovrážd mladých ľudí a detí figurovala kyberšikana. Mnohí z nich však skončia v ordináciách psychológov alebo si nesú dlhodobé psychické následky.

Podoby kyberšikany
Kyberšikana môže mať mnoho podôb. V našich podmienkach k nej najčastejšie dochádza prostredníctvom sociálnych sietí a četu, napríklad Facebooku. Spolužiaci umiestňujú na server fotky alebo videá, na ktorých je obeť nejakým spôsobom zosmiešňovaná, a ostatní tieto záznamy všelijako komentujú. Čoskoro tak o incidente vie celá trieda a často aj škola. Výnimkou nie sú ani situácie, keď spolužiaci na Facebooku zverejňujú rôzne pohovory alebo posmešky a vidí ich tak veľké množstvo ľudí, často z blízkeho okolia obete. „Minulý rok ma šikanovali dievčatá z triedy cez internet, bolo to hrozné," zveruje sa štrnásťročná Michaela. „Niekto zavesil na Facebook spoločnú fotku triedy a Klára, jedna zo spolužiačok, pod ňu napísala komentár o tom, že fotka je skvelá, len ju kazí tá ropucha Michala. Tým narážala na moje veľké materské znamienko na tvári. Ostatní pod Klárin pridávali ďalšie a ďalšie komentáre a ďalej ma urážali. Keď som sa skúšala brániť, boli voči mne vulgárni. Písali, nech držím hubu, že to nikoho nezaujíma a podobne. Nakoniec bolo pri fotke 65 komentárov a väčšina z nich na moju adresu. To všetko sa odohralo počas jedného odpoludnia a večera. V noci som vôbec nemohla spať a ráno som odmietala ísť do školy. Nikto by ma tam za žiadnu cenu nedostal. Kto by sa mohol vrátiť do triedy potom, čo z neho všetci verejne urobili hlupáka? Zahrala som, že som chorá a do triedy sa vrátila o tri týždne. Aj tak to bolo strašné," spomína Miška. S prípadmi podobnými tomu Michaelinmu sa stretávame azda na každej škole. Kyberšikana však nemá iba túto podobu. Niektorí z nás sa, bohužiaľ, stretli aj s jej ďalšími formami - vyhrážaním v e-mailoch, SMS správach alebo anonymných telefonátoch. Cieľom takýchto útokov obvykle býva navodiť v nás strach alebo nás nejakým spôsobom zosmiešniť. Ničím neznámym nie je ani zneužitie niekoho identity. Agresori si v tomto prípade vytvoria účet - napríklad na e-maile alebo Facebooku - na meno niekoho iného, komu majú v pláne ublížiť. Menom tohto človeka potom môžu rozosielať vulgárne, urážlivé alebo inak obťažujúce e-maily, prípadne na internet umiestňovať materiál, ktorý dotyčného zosmiešňuje. V niektorých prípadoch nie je potrebné ani vytvorenie cudzieho účtu - agresor si neváha zohnať prístupové heslo k už existujúcemu účtu dotyčného a používať priamo ten.

Obete kyberšikany
Aj keď si možno myslíte, že obeťami kyberšikany sú iba deti a dospievajúci, nie je to celkom tak. Terčom útoku agresorov sa môže stať prakticky ktokoľvek, obzvlášť v prípade kyberšikany, pretože v jej prípade nehrajú fyzická konštitúcia alebo inteligencia príliš významnú rolu. V poslednom čase zažívajú rozmach napríklad degradujúce videá učiteľov natočené počas vyučovania na mobil a vyvesené na internete. Často ide o situácie, keď učiteľ stratí nervy, napríklad pod vplyvom toho, že dohovorený spolupáchateľ vytrvalo provokoval a pripravoval tak pôdu jedinečnej nahrávke. Vyhnúť sa kyberšikane je skrátka ťažké. Najlepším opatrením je - rovnako ako pri čomkoľvek - prevencia. Mnohé školy majú školským poriadkom zakázané používať mobilné telefóny v priebehu vyučovania a nezatvárajú oči pred zistenými prejavmi kyberšikany, ale aktívne ju riešia a vinníkov trestajú. Medzi žiakmi prebieha systematická osveta, na problematiku kyberšikany pútavým spôsobom upozorňujú aj internetové servery. Hlavná zodpovednosť by však mala byť v našich rukách. Osvojme si zásady bezpečného správania sa na internete a nevystavujme sa zbytočnému riziku. Podľa štatistiky organizácie E-bezpečie, ktorá sa okrem iného zaoberá aj problematikou kyberšikany, v roku 2011 umiestilo na web vlastné sexuálne materiály viac než 8 % detí a takmer 10 x detí vlastné sexuálne ladené materiály odoslalo iným osobám, a to i napriek tomu, že si väčšina z nich, takmer 75 X všetkých detí, uvedomuje riziko takého správania. Na Slovensku sa aj týmito problémami zaoberá projekt Zodpovedne.sk. Pokiaľ sa stanete terčom kyberšikany, neváhajte vyhľadať pomoc. Nepokúšajte sa agresora na vlastnú päsť vypátrať ani inak kontaktovať. Radšej sa obráťte na správcu servera, prípadne internetové a telefonické linky, ktoré sa špecializujú na túto problematiku. Pokiaľ cítite, že je to potrebné, neváhajte vyhľadať pomoc, pretože to, že ide o virtuálne kopance, neznamená, že nie sú skutočné. Človeka bolia rovnako a niekedy si s nimi skrátka sám poradiť nedokáže.

Ako spoznáte, kedy je načase uvažovať o možnosti, že sa dieťa stalo obeťou kyberšikany? Naznačiť vám to môžu niektoré varovné signály:
- Dieťa prestalo používať počítač, už temer nechodí na internet, hoci ho v minulostí často navštevovalo.
- Dieťa náhle ukonči prácu s počítačom.
- Dieťa po odchode od počítača vyzerá rozrušené, nieje vo „svojej koži".
- Premenlivé správanie
- Dieťa je sklesnuté. depresívne, plačlivé,
- Nemá chut do jedla, pripadne trpí nespavosťou,
- Dieťa je nervózne pri čítaní SMS alebo e-mailov.
- Somatické problémy, napríklad bolesti hlavy, brucha, točenie hlavy.
- Nechuť chodiť do školy, vyhýbanie sa škole.
- Zhoršenie prospechu.

Zdroj: SITA (Moja psychológia)