Čaplovič chce povoliť gymnázium len žiakom s priemerom do 2

23.05.2012
Vzdelávanie a výchova

Minister školstva Dušan Čaplovič chce, aby štvorročné gymnáziá a bilingválne päťročné gymnáziá od septembra 2014 prijímali do prvého ročníka len žiakov s priemerom známok do 2,0. Ten chce vyrátať zo známok z povinných vyučovacích predmetov z druhého polroka predposledného ročníka štúdia na ZŠ a prvého polroka posledného ročníka na ZŠ.

Žiak bude musieť podmienku splniť aj na konci druhého polroka posledného ročníka štúdia. Podľa tohto pravidla chce rezort obmedziť aj priemerný prospech žiakov, ktorí sa hlásia na stredné odborné školy, ten by mal byť do 2,75. Zmeny zakotvuje novela zákona o odbornom vzdelávaní, ktorú predložil minister školstva do medzirezortného pripomienkového konania.

Rezort sa netají, že nová legislatíva má "zvýšiť záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium v študijných odboroch a učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet absolventov". Má byť zároveň nástrojom na reguláciu nadbytočných odborov, ktorých absolventov trh práce nepotrebuje. Čaplovič chce zákonom zaviesť aj povinnosť pre stredné školy pravidelne zverejňovať informácie o uplatniteľnosti ich absolventov podľa jednotlivých odborov vzdelávania. Plány potrieb trhu práce už po novom nemajú vytvárať stavovské a profesijné organizácie, ale ministerstvo práce. Organizácie však majú spolu s ministerstvom vytvárať i zoznam odborov vzdelávania, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zároveň i zoznam nedostatkových odborov vzdelávania. Čaplovič plánuje "uplatniť tieto zoznamy pri rozpise finančných prostriedkov".

Zákon tiež zavádza povinné prijímacie skúšky na stredné školy. Bez skúšok bude môcť riaditeľ vziať len žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní deviatakov Testovanie 9 dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 percent. Čaplovič chce dať nové kompetencie samosprávnym krajom. Ak zákon prejde, samosprávy budú musieť zriaďovateľom súkromných a cirkevných škôl odsúhlasiť počet prváckych tried pre nasledujúce prijímacie konanie. Novela opätovne zavádza možnosť získania nižšieho stredného vzdelania na strednej odbornej škole pre žiakov, ktorí ukončili základnú školu v nižšom ako deviatom ročníku.

Zdroj: SITA

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte

Nechápem, ako môže jednotlivec stanovovať limity, bez diskusie s kompetentnými. Teda aspoň s pedagógmi a vedeniami SŠ a plnoorganizovaných ZŠ. Ešte donedávna prezentoval priemer do 1,5. Aké reálne argumenty a dialóg viedli k zmenám? Ak toto zainteresovaná pedagogická obec nevie, má právo poukazovať na nastupujúci direktívny štýl vedenia ministerstva,čo by bola prehra pre slovenské malé školstvo. Tvrdím totiž, ako učiteľ s vyše 30-ročnou praxou v malom školstve, že práve prevažujúci direktívny štýl riadenia na všetkých stupňoch školstva je tou základnou príčinou i brzdou transformačných a reformných snáh vedúcich k jeho kvalitatívnemu vzrastu. Už celé dvadsaťročie. Za jeho oživujúcu živú vodu považujem široké uplatňovanie demokratického štýlu riadenia a komunikácie, predovšetkým zo strany školských úradníkov na čele s ministrom, vedením škôl i školských zariadení i zástupcov všetkých školských inštitúcií typu Školská inšpekcia, MPC, ŠPÚ, VÚDPAP,ÚIPŠ a pod. Nám praktickým pedagógom malého školstva by veľmi pomohlo opätovné zavedenie možnosti volieb vedení škôl pedagogickými radami. Zabezpečilo by to pravú službu vedení, v prvom rade pedagógom a ich žiakom. Eliminoval by sa často zdeformovaný vplyv rozličných vplyvných záujmových skupín v regiónoch, požiadavky vplyvných rodičov, kamarátov a známych, sponzorov, miestnej lobby atď. Potlačila by sa protekcia, rodinkárstvo, bonzáctvo, neprimerané sympatie a preferencie kolegov zo strany kompetentných, mobing, boosing a iné negatívne javy. Jednoducho, zvolení pedagógmi, by podstatne viac bojovali za záujmy svojich bezprostredných voličov - slovenských učiteľov. Garantujem, že okamžite by sa zvýšil ich prirodzený status i spoločenské postavenie. A podstatne viac a účinnejšie by sa riešilo ich sociálne postavenie a mzdy. Keby som bol ministrom školstva, započal by som ozdravovací proces malého školstva voľbami vedení ZŠ a SŠ pedagogickým radami. S tým, že vo funkcii absolvuješ maximálne dve 4-5 ročné obdobia. Ak sa osvedčíš - ideš hore za úradníka, inšpektora či metodika alebo na problémové školské zariadenie - zlepšiť jeho stav, ak nie - zvolíme si nový vedúci tím. My učitelia, nie ľudia zvonka s rozličnými záujmami a poslaním, nepoznajúci detailne školské prostredie a vzťahy v ňom. To by bola reálna sloboda a oživenie škôl. Nie súčasný diktát. Nie direktívy, ale dialóg kompetentných. Ivan Olejár