Emocionálna výchova vo vzdelávacom procese

Naše okolie nám možno ešte tak poradí, aby sme svoje emócie veľmi nedávali najavo, pretože na seba nemáme zbytočne upozorňovať. Zmyslom emocionálnej výchovy je však naučiť sa svoje emócie vnímať, pomenovať ich a nebáť sa o nich otvorene hovoriť.

Rovnako má ale zmysel naučiť sa vnímať emócie druhých ľudí a vedieť na ne primerane reagovať. na uskutočňovanie emocionálnej výchovy netreba vytvárať žiadne špeciálne podmienky, ani presne vymedzovať hodiny. Treba „len“ pripraveného učiteľa.

„Cestovný poriadok“ uvádzania emocionálnej výchovy:

1. Začať musíme sami od seba. Snažíme sa vnímať samého seba, učíme sa vedome vnímať svoje okolie, pozerať sa na svet očami iných ľudí a vedieť o svojich citoch hovoriť.

2. Ďalej je dobré uvedomiť si, že motivácia predchádza konanie a poháňa ho. Preto je dôležité zamerať sa práve na ňu. Treba si uvedomovať, že byť poznaný a byť pochopený je jedným z najsilnejších ľudských prianí.

3. Skôr, ako začneme akékoľvek cvičenia, je dobré zaviesť v triede pravidlá správania sa. Nie všetci ich musia hneď prijať. Najdôležitejšie je, ako pravidlá dodržuje ten, kto ich stanovil.

4. Je dobré vytvoriť si myšlienkovú mapu, ktorá pomôže stanoviť priority a ďalší postup.

5. Či pracujeme s deťmi alebo aj s dospelými, vždy začíname drobnosťami. Na začiatku je dobré pracovať predovšetkým s pozitívnymi situáciami a nie hneď riešiť negatívne.

6. Ak naša skupina prijala prvé kroky, pripravujeme ďalšie a premyslenejšie cvičenia a nakoniec dlhšie trvajúce projekty. Tu je už dobré skupinu naučiť jasné pojmy, ktorými sa budeme dorozumievať, aby každému bolo zrejmé, o čom hovorí ten druhý, alebo čo svojím gestom naznačuje.

7. Ak sme si istí, že o skupine vieme už dosť, môžeme navodzovať v triede zámerné situácie, ktoré potom modelovo riešime. Tu je vhodné miesto aj na využitie divadla. Nie však iba pre efekt verejného predstavenia, ale predovšetkým kvôli prežívaniu rôznych situácií, postáv a emócií. Správne prežívané divadlo je veľmi intenzívny zážitok pre diváka aj pre herca. Preto treba opatrnosť. Ľudia, ktorí pracujú s divadlom dlhodobo, niekedy zabúdajú, že pre začiatočníkov to môže byť niekedy až neznesiteľný nápor na psychiku.

8. Pracovať s emóciami neznamená odstraňovať ich alebo potláčať. Ide o ich poznanie a prostredníctvom tohto poznania o skvalitnenie života. Máme sa snažiť pracovať tak, aby sa tí, ktorých vedieme, stávali samostatnými a aby sa naša rola školiteľa postupne vytrácala.

9. Celá teória a všetka naša práca vyjde navnivoč, ak sa to, čo sme dávali, nestane súčasťou života, alebo ak sa o to aspoň nesnažíme.