„Minister Čaplovič sa tak vo funkcii uviedol ako veľmi negativisticky naladený politik,“ zhodnotila analytička. Domnieva sa, že namiesto snahy redukovať počet gymnazistov by mal minister venovať viac pozornosti „hrozivo nízkej kvalite stredných odborných škôl“. Tie podľa nej nie sú nastavené na potreby trhu, ale na prežívanie školských budov a nepotrebných odborov.
Prijímanie podľa priemeru kvalitu školstva nezvýši
Čaplovič od začiatku avizuje, že chce motivovať žiakov základných škôl, aby sa vo väčšej miere hlásili na stredné odborné školy. Zimenová však tvrdí, že podľa štatistického porovnania s ostatnými európskymi krajinami Slovensko nemá priveľa gymnázií. „Počet žiakov na stredných odborných školách niekoľkonásobne prevyšuje počet gymnazistov, konkrétne čísla sú porovnateľné s európskym priemerom,“ zdôraznila. Prijímanie žiakov na základné a stredné školy podľa priemeru známok podľa nej nie je "čarovným prútikom", ktorý by zvýšil kvalitu školstva. Analytička okrem toho kritizuje, že minister Čaplovič zastavil revíziu učebných osnov, ktorá mala od septembra 2013 priniesť školám väčšiu voľnosť pri vyučovaní.
Manažérka pre sekciu školstva z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucia Kleštincová šéfa rezortu, naopak, hodnotí pozitívne. „Mimoriadne pozitívne hodnotím angažovanosť ministra a štátneho tajomníka v snahe o lepšie zosúladenie štruktúry školstva s potrebami ekonomiky,“ zhodnotila pre TASR. Myslí si, že opatrenia ako zavedenie prijímacích pohovorov na stredné a vysoké školy či posilnenie výučby prírodovedných predmetov majú potenciál na odstránenie existujúcich deformácií v školstve. Verejnosť podľa Kleštincovej dúfa v naplnenie ambície financovať z verejných zdrojov len tie školy, ktoré poskytujú kvalitné vzdelanie. „Ide o historickú šancu zvýšiť reakcieschopnosť rezortu na požiadavky trhu práce a zefektívniť využívanie obmedzeného množstva prostriedkov v ňom v prospech prípravy absolventov, ktorí by o pár rokov mali byť ťahúňmi rastu našej ekonomiky,“ zdôraznila. Čaplovičove rezervy vidí v prepracovanosti riešení, ktoré majú eliminovať programy školstva.
Peniaze žiada aj za výučbu v cudzom jazyku
Za študijné odbory v cudzom jazyku budú študenti možno od budúceho akademického roka platiť. Vyberať školné za programy v cudzom jazyku má verejným vysokým školám umožniť novela vysokoškolského zákona, ktorú rezort pod vedením Dušana Čaploviča (Smer-SD) poslal do pripomienkového konania. Študenti však budú mať možnosť vybrať si rovnaký študijný program bezplatne v slovenčine. „Školné je možné požadovať len v študijných programoch, ktoré vysoká škola alebo fakulta celé uskutočňuje v cudzom jazyku,“ uvádza sa v návrhu. Takýto model podľa dôvodovej správy existuje aj v Česku.
Spoplatniť cudzojazyčné odbory plánoval už Čaplovičov predchodca Eugen Jurzyca. Zavedením opatrenia chcel zamedziť tomu, aby na Slovensko chodili študovať cudzinci zadarmo. Zároveň malo byť spoplatnenie motiváciou pre vysoké školy, aby mali viac takýchto programov. Jurzycova novela vysokoškolského zákona však nestihla prejsť pre pád vlády Ivety Radičovej. Ak sa študijný odbor bude učiť na celom Slovensku iba v cudzom jazyku, Čaplovičova novela navrhuje, aby ho mohli študovať bezplatne študenti z EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Študijné programy v slovenčine majú byť v dennej forme bezplatné aj pre cudzincov. Ministerstvo to považuje za cestu k internacionalizácii vysokého školstva. „Očakáva sa pritom pozitívny vplyv na migráciu, zahraničných Slovákov a šírenie slovenskej kultúry,“ zdôvodňuje rezort v návrhu. Opatrenie môže mať podľa novely pozitívny vplyv aj na ekonomické väzby v budúcnosti, keď sa cudzinci po absolvovaní štúdia na Slovensku vrátia do krajiny, z ktorej pochádzajú.
Predĺženie externého štúdia
Predĺženie externého štúdia je podľa Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) prvotným krokom k zvyšovaniu jeho kvality, no nie je to systémové riešenie. Ministerstvo pod vedením Dušana Čaploviča (Smer-SD) chce prostredníctvom vysokoškolskej novely presadiť, aby bakalárske aj magisterské diaľkové štúdium trvalo od začiatku roka 2013 o rok dlhšie. Novelu rezort poslal do pripomienkového konania začiatkom mesiaca. „Vítame každý krok, ktorý má prispieť k zvyšovaniu kvality. Na druhej strane sa domnievame, že to nie je systémové. Lebo problém s kvalitou externého štúdia je zakorenený niekde inde, nielen v počte rokov a v jeho dĺžke,“ povedala pre TASR predsedníčka študentskej rady Katarína Stoláriková. Systémové by podľa nej bolo, ak by sa zmenilo vnímanie jednotlivých stupňov štúdia. „Aby sa začal rešpektovať bakalársky stupeň ako stupeň, ktorý pripravuje budúcich absolventov do praxe, a aby sa začal ten druhý a tretí stupeň vnímať ako smerovanie k akademickej kariére,“ spresnila. Čaplovič už skôr avizoval, že chce zvýšiť váhu bakalárskeho titulu. Novela zdôrazňuje, že existujú dva druhy bakalárskych programov: prakticky orientované, ktorých cieľom je príprava na povolanie a akademické, ktoré majú študenta pripraviť na pokračovanie v štúdiu.
Ministerstvo chce predĺžením externého štúdia dosiahnuť rovnakú úroveň denného a externého štúdia. „Rozdiel medzi denným a externým štúdiom nemá byť v použitých metódach ich uskutočňovania, ale len v rozsahu štúdia za akademický rok,“ píše ministerstvo v novele. Externé štúdium plánoval v pripravovanej vysokoškolskej novele predĺžiť už Čaplovičov predchodca Eugen Jurzyca. Kvôli pádu vlády však novelu nestihol presadiť. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Libor Vozár považuje návrh za rozumný. „Keď predpokladáme, že študent externého štúdia je zamestnaný človek, nemôže sa v takej intenzite venovať štúdiu ako študent denného štúdia. Potom je pochopiteľné, že musí študovať dlhšie,“ zdôvodnil Vozár. O novele budú rektori diskutovať na svojom najbližšom zasadnutí koncom júla.
Zdroj: SITA (aktuality.sk)
Komentáre