AI v škole ako asistent alebo tréner?

Viaceré kontrolované experimenty ukazujú, že používanie AI na vyučovaní zlepšuje výsledky žiakov. Napríklad Svetová banka (2025) realizovala veľký experiment v Nigérii, pri ktorom 800 žiakov druhého stupňa ZŠ využívalo počas 6 týždňov bezplatnú verziu Chatu GPT pri učení sa anglického jazyka. Výskum zistil, že žiaci využívajúci AI sa zlepšili o 0,23 štandardnej odchýlky, čo je ekvivalent 1,5 až dvoch rokov bežného vyučovania.

Ďalší kvalitný experiment (2025) na Harvardskej univerzite porovnával bežné vyučovanie na hodinách fyziky s učením sa pomocou AI tútora. Obe alternatívy mali identický obsah a používali rovnaké pedagogické princípy. Výsledky však ukázali, že študenti s AI prešli obsahom kurz rýchlejšie (49 namiesto 60 minút) a dosiahli lepšie výsledky v testovaní. Po hodinách s učiteľom získali žiaci o 27 % bodov viac, po hodinách s AI o 64 % viac.

Podobné pozitívne výsledky potvrdzujú aj dve aktuálne meta-štúdie z roku 2025.

Pesimisti

Existujú však rovnako presvedčivé výskumy, ktoré ukazujú na odvrátenú stránku využívania LLM modelov pri vzdelávaní. V jednom výskume (2024) dali študentom I. stupňa vysokej školy možnosť využívať AI pri práci na štyroch projektoch z programovania, na ktoré mali celkovo 9 týždňov. Následne v 10. týždni preskúšali študentov, ako dokážu programovať a odhaľovať bugy v kóde a tieto výsledky porovnali s intenzitou používania AI pri ich práci na projektoch. Záverom bolo, že čím viac študenti využívali AI, tým lepšie dokázali splniť zadania, ale zároveň klesala ich schopnosť programovať v kontrolovanom prostredí bez umelej inteligencie. Táto korelácia bola najsilnejšia pri začiatočníkoch. Výskumníci tento jav pomenovali ako „cognitive offloading“ – teda sa študenti pri využívaní AI odbremeňovali od kognitívnej záťaže, čo viedlo k zhoršeniu ich programátorských zručností.

Najväčšiu pozornosť získal nedávny výskum z MIT (2025), ktorý sledoval mozgovú konektivitu meranú pomocou EEG u študentov, ktorí mali na seminároch písať eseje. Títo študenti boli rozdelení do troch skupín: používajúci AI, bežné vyhľadávače a len vlastnú hlavu. Výsledky výskumu ukazujú, že študenti využívajúci AI pri písaní mali výrazne nižšiu mozgovú konektivitu ako žiaci, ktorí písali esej vlastnou hlavou. Tí, ktorí využívali vyhľadávače boli niekde medzi.

Okrem merania s EEG, výskumníci následne aj zisťovali, čo si študenti zo svojej eseje pamätajú a zistili, že tí, ktorí využívali AI, si pamätali len veľmi málo. Niekedy mali problém spomenúť si na argumenty z eseje pár minút po tom, čo ju dopísali. Úplne na záver dali výskumníci skupine využívajúcej AI napísať esej len použitím vlastnej hlavy a zistili, že sa počas výskumu zhoršili. Tento jav označili ako „cognitive debt“ – kognitívny dlh, ktorý je výsledkom úvodného uľahčovania si práce, za čo študenti následne zaplatili zníženou schopnosťou kriticky myslieť, zapamätávať si a tvoriť nové myšlienky.

Podobne rôzne prehľadové výskumy varujú, že používanie AI pri vzdelávaní môže urýchľovať úpadok zručností, brániť rozvoju nových bez toho, aby si to žiaci uvedomovali, zhoršovať kritické myslenie a volajú po skúmaní „technológiami podmienenom kognitívnom oslabení“.