Za okopírovanú diplomovku vás môžu vylúčiť zo školy

Bakalárska či diplomová práca a štátna skúška už dávno nemusí byť vrcholom vysokoškolského štúdia. Študenti si ju často dávajú napísať niekým iným. Nájsť si niekoho, kto vám ju napíše, už nie je taký problém. Na internete nájdete množstvo ponúk na vypracovanie záverečnej práce. Cena sa pohybuje od 7 eur za stranu. V prípade nespokojnosti sa ale sťažovať nemôžete – zákon totiž jasne definuje, že záverečná práca musí byť autorským originálnym dielom študenta. „Viem,že je to podvod, ale nemám veľa času na písanie práce a ani to neviem. Nikdy som nebola na slohy a také dlhé texty. Tak mi prácu píše kamoška. Za peniaze, samozrejme,“ priznáva študentka z Košíc. Takýchto prípadov je mnoho a dajú sa len ťažko odhaliť. Skutočnými autormi sú potom bývalí absolventi škôl, doktorandi či nezamestnaní, ktorí si takto privyrábajú na živobytie.

Vylúčenie až súd
Ak by škola predsa len prišla na to, že študent prácu nenapísal sám, môže to ututlať. V lepšom prípade nebude pripustený k obhajobe a zopakuje si štátnice. V tom horšom mu hrozí vylúčenie zo školy. „Školamôže podať návrh na súd, ak zistí, že práca nebola originálna, až po priznaní titulu,“ vyjadrila sa pre TA3 Miriam Žiaková, hovorkyňa ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

Originalitu overuje školiteľ
Dekan Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach František Trebuňa neverí, že by k takémuto javu bežne dochádzalo. „Študent chodí každý týždeň na konzultácie v rámci semestrálneho projektu. Počúva rady vedúceho práce, ktorý ho vedie. Práve on by mal vidieť, či je to študentov rukopis alebo nie. Ak by predsa len k tomu došlo, treba exemplárne potrestať nielen študenta, ale aj vedúceho jeho práce.“  Vydávanie cudzieho diela za svoje nie je ani tak otázkou odbornej neschopnosti ako absencie morálky. „Ak niekto tú etiku a morálku nezískal doma ako decko, tak ju celý život od neho nemôžete očakávať,“ vraví dekan Trebuňa.

Antiplagiátorský systém
Iným príkladom falšovania záverečných prác je kopírovanie textov (alebocelých prác) bez riadnej citácie. Už takmer dva roky preto všetky záverečné práce na vysokých školách povinne kontroluje počítačový program, ktorý určí percentuálnu zhodu s predtým uloženými prácami a vybranými internetovými zdrojmi. Práca v elektronickej podobe putuje do Centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác (CRZP), ktorý slúži ako centrálne úložisko záverečných prác. Systém na odhaľovanie plagiátov pre potreby slovenských akademických a výskumných inštitúcií, nazývaný tiež antiplagiátorský systém (APS), porovnáva práce prichádzajúce do CRZP s prácami už uloženými v CRZP a s vybranými internetovými zdrojmi.

Rozhodnutie je na škole
Výstupom z antiplagiátorského systému je protokol o kontrole originality, ktorý určí danú percentuálnu zhodu a dostáva ho do rúk školiteľ, oponent aj samotný autor práce. „Protokolo kontrole originality nie je potvrdením, že kontrolovaná práca je originálom a zároveň nie je dôkazom, že testovaná práca je plagiátom. Aj napriek vysokému percentuálnemu prekryvu textu práce môže ísť o text správne citovaný alebo preberaný v súlade so zámerom práce,“ vysvetľuje Ľubomír Bilský, vedúci kancelárie riaditeľa Centra vedecko-technických informácií SR (CVTISR). Konečné rozhodnutie, či je práca plagiát alebo nie, závisí od posúdenia skúšobnej komisie.

Kontrolou originality prešlo už viac ako 150 000 prác zo všetkých vysokých škôl pôsobiacich na Slovensku podľa slovenského právneho poriadku. Práce z niektorých vedných odborov vyžadujú množstvo citácií napr. zo zákonov a noriem a to sa potom prejaví aj v protokole o kontrole originality. „Zaznamenali sme práce s prekryvom aj vyše 80 %, ale sú to zriedkavé prípady. Za minulý kalendárny rok ich bolo celkovo 8, čo predstavuje menej ako 0,0099%,“ dodáva Bilský.

Kto prv príde, prv berie
Systém kontroly originality však ešte nie je dokonalý. Odporcovia mu vyčítajú, že zatiaľ v ňom nie sú nahrané práce spred apríla 2010, s ktorými by sa mali porovnávať súčasné práce. Databáza sa však neustále rozrastá o nové zdroje a kompetentní už uvažujú aj o tom, že ju rozšíria o staršie záverečné práce. Druhým nedostatkom je, že systém ako taký nemôže zistiť, kto od koho odpísal. „Keď píšeme dvaja podobnú prácu a používame na to rovnaké knihy, musím sa ponáhľať, aby som prácu odovzdal skôr. Lebo kto ju prvý odovzdá a nahrá do systému, nebude mať problém, ale ten druhý už bude mať vysoké percento zhody s tou prvou prácou. Aj keď možno písali prácu v rovnakom čase a vôbec o sebe nevedeli. Len používali rovnaké knihy,“ sťažuje sa študent Matej.

Zdroj: SITA (Korzár)