Vyučovať až od deviatej sa školám nechce

Začínať okolo ôsmej vyhovuje rodičom aj učiteľom, ktorým by zmena spôsobila zbytočné komplikácie. Mnohé deti by navyše mali ťažkosti s cestovaním do školy, pretože školskému rozvrhu je prispôsobená i doprava. Posunutiu vyučovania nie sú naklonení ani psychológovia.

Väčšina škôl akékoľvek zmeny v tomto smere odmieta predovšetkým pre problémy s mestskou a prímestskou dopravou. „Vyučovanie sa naďalej bude začínať o 7.50. Tak to vyhovuje všetkým, keďže mnohí musia do školy cestovať,“ hovorí Nadežda Holečková, riaditeľka Základnej školy na Lesníckej ulici v Prešove. V Námestove je situácia podobná. Deti sedia v školských laviciach už od 7.40, pretože sa musia podriadiť dopravným spojom. Ani na základnej škole Bakossova v Banskej Bystrici nebudú meniť začiatok vyučovania, päť minút pred ôsmou, ktorý odsúhlasili s rodičmi na zasadnutí rady školy. „Nevidím žiadny dôvod, aby sa terajší čas začiatku vyučovania o ôsmej posúval o hodinu skôr či neskôr,“ tvrdí aj riaditeľka školy na Poľnej ulici vo Veľkom Krtíši Jarmila Adamovová. Dochádzku do školy môžu okrem toho už čoskoro zhoršiť plánované škrty autobusových a vlakových spojov, ktoré navrhuje ministerstvo dopravy. Aj to je dôvod, pre ktorý sú niektorí riaditelia v tejto veci opatrní a o zmene času radšej ani neuvažujú.

Zohľadniť však podľa nich treba i mimoškolské aktivity, napríklad v rámci školských družín. „V blízkej budúcnosti sa chystáme zvolať radu školy a podiskutovať o tom s rodičmi. Teraz sa vyučovanie začína o ôsmej, a to z dôvodu mnohých školských krúžkov, ktoré sa konajú v poobedňajších hodinách,“ vysvetľuje Iveta Mikšíková, riaditeľka bratislavskej Základnej školy Pri kríži.

Zmena začiatku vyučovania nie je nutná ani podľa psychológov. Na Slovensku zatiaľ s podobným experimentom síce nemáme skúsenosti ani sa nerobili nijaké odborné štúdie, ale experti upozorňujú, že začiatok o ôsmej sa už osvedčil. „Ako školská psychologička sa neprikláňam k tomu, aby sa tento čas menil. Som presvedčená, že začiatok o ôsmej je ideálny. Funguje to tak dlhé roky, všetci si na to zvykli,“ argumentuje Vanda Švecová zo Spojenej školy na Vojenskej ulici v Košiciach.

Podľa Márie Balážovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie ťažko povedať, či by posunutie vyučovania deťom prospelo. „Je dobré, že školy majú možnosť rozhodnúť sa, ak to vyhovuje rodičom, ale každý človek je inak nastavený. Niektoré deti sú ranné vtáčatá, iným sa nechce vstávať,“ porovnáva. Pripomína, že 12–až 13–ročným žiakom sa už odchod do postele odďaľuje, a preto by pre nich neskoršie vstávanie bolo vhodnejšie. Na druhej strane však okolo 14. – 15. hodiny na žiakov zase prichádza útlm. „Keby do školy chodili neskôr, mohol by ich ten útlm zasiahnuť ešte na vyučovaní,“ varuje Balážová. Lepší ako plošné posúvanie vyučovania na neskoršiu hodinu je podľa nej individuálny prístup k žiakom. K deťom, ktoré ráno pôsobia nevyspato, by učitelia mohli byť napríklad zhovievavejší, dopriať im viac času. Ťažké predmety by bolo vhodné odsunúť na neskorší čas, vyučovanie odštartovať s niečím ľahším.

Voľnosť pri rozhodovaní o začiatku vyučovania dalo školám od septembra ministerstvo školstva. „Riaditeľ školy ho môže určiť v intervale od 7. do 9. hodiny. Návrh sa prerokuje v pedagogickej rade a v rade školy s ohľadom na miestne podmienky, potreby žiakov a ich rodičov,“ určil rezort. Vyučovanie sa môže začať už o siedmej aj na stredných školách, nesmie tam však trvať dlhšie ako do 20. hodiny.

Zdroj: SITA (PRAVDA)