Učiteľ a chybné výkony žiaka

Úloha učiteľa spočíva okrem iného v tom, že učí žiakov nielen kontrolovať výsledky svojho snaženia, ale priebežne vyhodnocovať aj jeho priebeh. V prípade neúspechu vedie žiakov k hľadaniu jeho príčin v použitých nástrojoch (stratégiách), teda v priamo ovplyvniteľných kategóriách (nie však napríklad v oblasti ich schopností). Vďaka týmto zásadám sa vytvára platforma na pozitívnu sebareguláciu žiakov – teda na reguláciu vlastných postupov učenia (riešenia učebných úloh) na základe ich vnímania, premýšľania a prípadného modifikovania.

Jednotlivé etapy odovzdávania vedomostí a kultivovania zručností v oblasti práce s vlastnými chybnými výkonmi je možné koncipovať napríklad takto:

1. Počas vyučovania učiteľ programovo venuje časť času zvýšeniu citlivosti žiakov na vnímanie všetkých typov výkonov (správnych i chybných). Ide o to, naučiť žiakov vnímať ich výkony (test, ústne skúšanie, vypracovávanie referátov a pod.) ako niečo, nad čím je možné sa zamýšľať, o čom je možné hovoriť a čo nemá význam iba v pridelení známky. Kľúčové je tu ono vysvetlenie prečo. Prečo považujem to a to za dobré a to a to za zlé. Chyba v nečlenení textu na odseky získava s vysvetlením iný rozmer, ako keď sa podá len vo forme: „Nabudúce text rozdeľ na viac odsekov!“
    
2. Druhým krokom môže byť, že učiteľ začne viesť (najlepšie prostredníctvom otvorených otázok) žiakov k tomu, aby postupne začali sami pátrať a zdokonaľovať sa v analýze vlastných (správnych i chybných) výkonov a v artikulovaní ich možných (koreňov) následkov. Ide v podstate o reflektujúce otázky, ktoré vedú k zamysleniu sa nad vlastným či spolužiakovým výkonom. Otázky tohto typu by mali byť konštruované tak, aby na ne nebolo možné odpovedať jedným slovom (najčastejšie: áno, nie). Otázky, ktoré vedú k zamysleniu
   sa, väčšinou začínajú slovami: ako, prečo, čo… Okrem toho by tieto otázky mali byť formulované tak, aby nehodnotili.
    
3. Záverečným krokom je budovanie príležitostí pre diskusiu o výkonoch žiakov a aktívna podpora v ich samostatnom získavaní informačných hodnôt zo správnych aj z chybných výkonov.

Celý navrhovaný systém práce so zvýšením citlivosti žiakov na vlastné výkony ráta s tým, že žiak je postupne čím ďalej tým menej závislý na hodnotiacich posudkoch vyrieknutých zvonka (učiteľom). Rola učiteľa tu ostáva zachovaná v podstate iba v rovine detekcie chybných výkonov. Ich interpretácia smeruje predovšetkým k žiakom samým.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.