Pomóc, moje dieťa šikanujú, v mojej triede je šikana

Prečo vznikajú chyby pri riešení šikany? Aké mechanizmy sa spúšťajú? Ako napraviť tieto chyby?

Jednou z najčastejších a prvotných reakcií býva popieranie reality. Je to mechanizmus, ktorý sa objaví ako obrana pred nepohodlím, pred niečím, čo nás ohrozuje. Šikana je istotne záležitosť, ktorá spúšťa ďalšie a ďalšie náročné emócie, ako pocit viny, hnev a pod. Pre mnohých dospelých je teda jednoduchšie poprieť realitu, bagatelizovať a zľahčiť alebo racionalizovať slovami ako: „Určite to nie je také zlé…“ Je to totiž jednoduchšie, ako si uvedomiť, že treba konať a riešiť ťažkú skutočnosť.

Každý z nás má za sebou vlastné životné skúsenosti. A tak v problematike šikany vstupuje do úlohy aj vlastná nespracovaná skúsenosť so šikanou. Dospelí, ktorí prešli šikanou, môžu šikanovanie svojho vlastného dieťaťa alebo dieťaťa vo svojej triede vnímať ako opakujúcu sa skúsenosť, ktorá prebúdza bolesť a úzkosť. Niektorí reagujú únikom (ignoráciou a zľahčovaním problému) alebo naopak, prísnosťou, obviňovaním, konfrontovaním zúčastnených a emocionálnymi rozhovormi.

Mnoho dospelých, ktorí pracujú s deťmi a mládežou, nemá dostatočné kompetencie a vedomosti na riešenie šikany. Buď si nie sú istí, či to, čo sa deje, je šikana, alebo ju bagatelizujú. Vstupuje tu aj dôležitý faktor, a to podpora pedagóga zo strany vedenia školy, ak sa v triede vyskytne šikana. Ak sa pedagóg cíti opustený, prípadne vie, že bude musieť riešiť komunikáciu s agresorom a jeho rodičmi sám, bez podpory, nie vždy sa dokáže postaviť šikane a radšej siahne po rýchlom riešení, napríklad napomenie žiaka alebo agresora a obeť vzájomne konfrontuje. Riešenie šikany je emocionálne náročné a ak dospelý nemá podporu alebo sa obáva eskalácie konfliktu, radšej sa riešeniu vyhne. Tiež ak pedagóg pociťuje strach o vlastnú bezpečnosť, potrebuje mať podporu a ochranu zo strany zamestnávateľa. Tiež tu zohráva svoju rolu aj možná nízka emočná gramotnosť zo strany dospelých.

Mnohokrát sa obávajú, že situáciu nechtiac zhoršia, prípadne nevedia, čo a akým spôsobom povedať. Radšej vyčkávajú a zvolia stratégiu prenesenia zodpovednosti na iného dospelého (rodiča, iného pedagóga, psychológa, ktorý by si mal prebiehajúcu šikanu všimnúť).

Pri školách a pedagógoch sa môže objaviť téma obavy o reputáciu školy alebo o vlastnú reputáciu. Nikto nechce problémy a priznať šikanu a aktívne ju riešiť môže v myšlienkach človeka znamenať strach o vlastnú reputáciu, ako aj o svoju vlastnú profesionalitu. Pedagógovia môžu vnímať, že profesijne zlyhali. Preto dospelí môžu reagovať obranným postojom, bagatelizovaním alebo presúvaním zodpovednosti a viny. Chcú totiž chrániť svoj vlastný obraz – pred sebou aj pred okolím. Týka sa to aj školy ako inštitúcie a aj pedagógov.

Pri práci s deťmi je potrebné mať kontakt samých so sebou – vedieť, ako reagujem a prečo tak reagujem. Chyby robíme, lebo sme ľudia. Treba vedieť, prečo sme ich urobili, a snažiť sa o nápravu. Ale ak budeme zatvárať oči pred vlastnými zlyhaniami, šikana nezmizne. Dávame jej priestor na eskaláciu. Vždy môžeme požiadať o pomoc, o sprevádzanie a nikdy nemusíme riešiť šikanu sami. Namiesto zahmlievania je potrebné sa vzdelávať, zvyšovať si kompetencie na zvládanie krízových situácií a najmä – nezabudnúť byť ľudskými a citlivými voči deťom.

Existujú opakujúce sa chyby, ktoré ako dospelí robíme. Už vieme, že to nie sú chyby z lenivosti a ignorácie, ale pramenia z nášho ľudského prežívania, vlastných skúseností a našich kompetencií. Nech to pre nás ale nie je výhovorkou, skôr motiváciou na náš osobnostný a profesijný rast.

O aké najčastejšie chyby ide? Za aké žiaduce správanie ich vymeniť?

Dospelí robia chyby pri riešení šikany nie preto, že by im na deťoch nezáležalo, ale preto, lebo čelia vlastným obavám, strachom, ale aj vlastným emóciám, ktoré môžu byť také intenzívne, že na ne nie sú pripravení a nevedia ich spracovať. Bez dostatočnej podpory, vzdelania a bezpečného prostredia nemajú príležitosť na riešenie šikany. Následne šikanu radšej zľahčia či poprú.

Pochopenie týchto mechanizmov sa tak stáva jedným z kľúčových krokov riešenia a prevencie šikany.

Zdroj: Úryvok z knihy Dieťa v kruhu rovesníckeho násilia (RAABE, 2025)

NOVINKA (nielen) pre rodičov: DIEŤA v kruhu rovesníckeho násilia

Rozpoznanie a riešenie šikanovania – rady (nielen) pre rodičov. Súčasťou obsahu sú aj bonusové materiály dostupné v klientskej zóne.

Kniha dáva rodičom do rúk konkrétne rady a vedomosti, ako sa zachovať, ak ich dieťa je šikanované, šikanuje alebo je svedkom šikanovania. Mnoho rodičov nevie, ako spracovať krízovú situáciu, akou je šikana.

Kľúčovým aspektom je schopnosť zachovať pokoj, racionalizovať situáciu a správne ju vyhodnotiť. 

Čo sa dozviete?

• ako sa dá rozpoznať, že je dieťa šikanované, čo cíti a aké má prežívanie šikany dôsledky,

• aké má správanie šikanujúceho príčiny a následky,

• ako sa má zachovať rodič, ktorého dieťa je šikanované a rodič, ktorého dieťa šikanuje,

• ako sa vyhnúť chybám pri riešení šikany,

• ako komunikovať so školou,

• kazuistiky, konkrétne prípady s popisom a vysvetlením, odporúčania rodičom aj pedagógom. 

Knihu si už teraz môžete objednať TU