Podpora morálneho a sociálno-emocionálneho vývinu dieťaťa je veľmi dôležitá pre rozvoj sociálnych a morálnych kompetencií a ak chceme, aby z neho vyrástol slušný človek. Aké sú možnosti podporovania morálneho a sociálno-emocionálneho vývinu v materskej škole?
Na základe zvnútorňovania morálnych pravidiel by si dieťa v materskej škole malo konštruovať morálne poznanie, a následne na základe zvnútornených noriem morálne konanie.
Učiteľ pri stimulácii detí musí:
- brať do úvahy hypotetický vývin osobnosti (ako by mal prebiehať),
- diagnostikovať aktuálnu morálnu úroveň dieťaťa,
- poznať úroveň subjektívneho poznania a predchádzajúcu skúsenosť dieťaťa,
- vedieť uľahčovať detské poznávanie, používať adekvátne spôsoby učenia sa.
Na základe toho musí učiteľ používať sústavu metód a aktivít, ktoré stimulujú morálny a sociálno-emocionálny rozvoj dieťaťa. Pri realizácii procesu rozvíjania v tejto oblasti by si mal učiteľ uvedomiť, že v každom okamihu sa poznatky odovzdávajú sociálnou interakciou medzi učiteľom a dieťaťom a deťmi navzájom.
Tiež treba vytvárať podmienky na interakciu medzi deťmi (pozitívnu aj negatívnu) – podporovať aktivitu, spoluprácu, rešpektovať komunikáciu detí, vytvárať podmienky na vznik pozitívnych emócií – tanec, spev, zábava, pozitívna stimulácia, viac si všímať pozitívne ako negatívne prejavy. Aby dieťa malo možnosť riešiť vlastný problém, má učiteľ vytvárať vhodné podmienky (pokiaľ dieťa nežiada o pomoc, tak ju má učiteľ len ponúknuť).
Pre podporovanie interpersonálneho porozumenia a morálneho usudzovania, pre celkový morálny a sociálno-emocionálny vývin dieťaťa je dôležité vytvorenie pozitívnej sociomorálnej klímy v prostredí materskej školy.
Metódy stimulujúce morálny a sociálno-emocionálny rozvoj dieťaťa (inovačné metódy)
- Sociálne a morálne diskusie
Sociálne a morálne diskusie (sedenie) umožňujú deťom komunikovať v celej skupine o vlastných problémoch, názoroch a pocitoch bez toho, aby sa obávali hodnotenia zo strany pedagóga alebo rovesníkov. Diskusiami podporujeme u detí schopnosť uznať názor druhého, rozvíjať interpersonálne vzťahy, posilňovať súdržnosť skupiny (komunity). Do sedenia sa zaraďujú aj iné činnosti – spev, pohyb, literatúra, hra.
- Hlasovanie
Hlasovanie podporuje vytváranie sociomorálnej atmosféry v triede. Hlasovanie stimuluje proces sebaregulácie, deti začínajú chápať zmysel kooperatívnych cieľov skupiny. Cez hlasovanie sa vytvára osobná skúsenosť o významovom kontexte čítania, počítania, písania.
- Riešenie konfliktov
Konflikt je negatívna sociálna interakcia. Cieľom tejto metódy je naučiť deti riešiť konflikt a posunúť ho z roviny fyzického útoku do roviny verbálnej.
- Tvorba pravidiel
Dohodnuté pravidlá sa označujú za základ tzv. morálky zhody, kde ide o „zlaté pravidlo“ – ja sa k tebe správam tak, ako chcem, aby si sa správal ty ku mne. Tvorbu pravidiel môžeme využiť po aktuálnom konflikte v triede ako riešenie pre prípadné budúce problémové a konfliktné situácie, čo nám pomôže ovplyvniť sociálne a morálne správanie a konanie detí.
- Hranie rolí
Pri metóde hranie rolí ide o znázorňovanie určitých rolí z rozprávky alebo z reálnych situácií, pričom sa dieťa s rolou stotožňuje a emocionálne ju prežíva. V tejto aktivite si dieťa musí uvedomovať samo seba a odlišovať svoju pozíciu od hranej roly (odosobniť sa). Emocionálne prežívanie danej roly priamo ovplyvňuje morálne správanie a konanie dieťaťa.
- Morálna dilema
Riešenie morálnej dilemy je aktivitou zameriavajúcou sa na podporovanie morálneho usudzovania a morálneho konania. Ide o dve protichodné tvrdenia k danému problému, o ťažké rozhodovanie, preto dilema nemá správne alebo nesprávne riešenie. Dilemu riešime diskusiou a zaujatím vlastného stanoviska. Pedagóg si všíma výpovede a stratégie riešenia dieťaťom, v ktorých sa odráža vývinová úroveň morálneho usudzovania detí predškolského veku.
|
Vybrané z publikácie Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy.
