Nemčina pre brexit získa na sile

Ministerstvo školstva totiž od septembra zavádza novinku a žiakom dáva na výber, aký jazyk sa budú povinne učiť. 

Angličtina je na slovenských školách povinná už od roku 2012. Zahraničných investorov by však prilákalo, ak by Slováci vo väčšej miere ovládali aj nemčinu. „Historicky je nemčina pre Slovákov prirodzenejšia,“ myslí si Friedrich Dahlhaus, riaditeľ Goetheho inštitútu v Bratislave. Preto víta kroky rezortu školstva. Ministerka Martina Lubyová totiž ešte v októbri ohlásila zámer liberalizovať voľbu cudzieho jazyka. „Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, zo španielčiny alebo z ruštiny,“ tvrdila vtedy ministerka školstva. Ako nám potvrdilo tlačové oddelenie, odvtedy sa na plánoch rezortu nič nezmenilo. „Zmena by mala začať platiť od 1. septembra 2019,“ potvrdilo komunikačné oddelenie. 
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora to chápe ako príležitosť pre nemeckých investorov. „Vytvárame 130-tisíc pracovných miest. Nemecko je najsilnejším zástupcom medzi zahraničnými investormi, s najvyšším podielom na odvedených daniach na Slovensku,“ upozorňuje na výhodu výkonný člen Predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Peter Kompalla. Podľa neho je na Slovensku pre zamestnanie výhodnejšie hovoriť po nemecky ako po anglicky. 
Aj napriek argumentom nemeckej strany čísla hovoria niečo iné. Podľa údajov z portálu Profesia minulý rok evidovali 97-tisíc pracovných ponúk so znalosťou angličtiny. Nemčinu žiadali len v 25-tisíc inzerátoch. Podobne to bolo aj v roku 2017. Ostatné jazyky zamestnávatelia žiadajú ešte menej. „Firmy si zistia, aká je situácia na trhu práce v danej krajine a ak je nízka znalosť jazyka, odradí ich to,“ oponuje zase Kompalla. Podľa riaditeľa Goetheho inštitútu v Bratislave firmy často potrebu jazyka do inzerátov ani neuvádzajú, aby uchádzačov neodradili. Pracovných ponúk je veľa, no ľudí málo. Potvrdzujú to aj údaje z portálu profesia.sk. „V posledných rokoch evidujeme znižovanie podielu ponúk, v ktorých sa vyžadujú jazyky. Dôvod môže byť to, že firmy z dôvodu neschopnosti nájsť vhodných ľudí často znižujú svoje podmienky,“ tvrdí PR manažérka portálu Nikola Richterová. 
Nemecká firma T-Systems, ktorá má svoju dcérsku odnož aj na Slovensku, prostredníctvom svojej hovorkyne Kataríny Trnovej odkázala, že ani pre nich nie je jednoduché nájsť ľudí, ktorí hovoria po nemecky. „Sledujeme to už dlhodobo, takí ľudia chýbajú. Pritom naši zamestnanci komunikujú v nemčine denne,“ dodala. Dahlhaus tvrdí, že nechcú odrádzať žiakov, aby sa neučili angličtinu. „Netvrdíme, že nemčina je dôležitejšia. Môže však byť výhodné vedieť ju aj v súvislosti s brexitom,“ dodal s tým, že by sa malo začať diskutovať o viacjazyčnosti Slovákov. V Litve sa napríklad žiaci učia až tri cudzie jazyky. Vysokoškolská učite ľka Gabriela Lojová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského tvrdí, že zrušenie povinnej angličtiny je v našom vzdelávaní krok späť. Nepáči sa jej, že ministerstvo návrh prinieslo bez odbornej diskusie. „Povinná angličtina sa zaviedla, aby sa kontinuálne učil jeden jazyk a neprechádzal k iným,“ tvrdí učiteľka, podľa ktorej sa nakoniec na trh práce dostanú ľudia, ktorí žiaden jazyk nebudú vedieť na dostatočnej úrovni. 

Zdroj: Hospodárske noviny

Štítky: Nemcina, cudzie jazyky, jazykové kompetencie