Vzdelávanie a výchova
Jurzyca očakávania nenaplnil

Chýba mu ráznosť a odvaha bojovať za svoj rezort, čo sa prejavilo znížením finančných prostriedkov na školstvo, vedu i šport. „Mám pocit, že očakávania, ktoré sa s ním spájali, boli nereálne. Základná chyba je asi v tom, že v rezorte nemá silných odborníkov a chýba mu druhý štátny tajomník,“ zhodnotil Jurzycov výkon Ctibor Koštál, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý je k ministrovi inak zhovievavý. Oceňuje jeho odvahu, že do základných škôl ako povinný jazyk zaviedol angličtinu. Na rozdiel od svojho predchodcu tiež viac komunikuje s nezávislými expertmi, ktorých si prizýva do pracovných skupín. Košťál kladne hodnotí aj to, že Jurzyca presadil zahraničného člena do Akreditačnej komisie či jeho snahu o odbúranie byrokracie na školách. Zároveň však uznáva, že zmeny, ktoré minister robí, trvajú dlho. Problém s chýbajúcimi učebnicami, ktoré sú pre rezort kľúčové, Jurzyca podľa neho nezvládol.
S mimoriadne tvrdou kritikou prišla opozícia. „Hodnotiť ani nie je čo,“ zhrnul Jurzycov predchodca na poste ministra Ján Mikolaj (SNS). „V parlamentnom výbore sme od neho pol roka nič nemali,“ dodal s tým, že jediné, čo Jurzyca predložil, bolo zavedenie povinnej angličtiny. Aj to však údajne nie je dotiahnuté, lebo chýbajú kvalitní učitelia tohto jazyka. „Je mäkký. Nepresadil finančné prostriedky z rozpočtu ani pre vedu, ani pre šport. Stále iba ustupuje a je nerozhodný,“ uzavrel bývalý minister.
V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie Dušan Čaplovič (Smer). Ministrovi vytýka netransparentné obstarávanie a výberové konania či to, že nediskutuje s učiteľmi, zriaďovateľmi škôl a odborármi. Jurzyca podľa neho navyše nebojuje za svoj rezort tak ako iní ministri. To sa naplno prejavilo pri rozhodovaní o peniazoch. Pri rozdeľovaní rozpočtového koláča na tento rok minister financií školstvu ubral vyše 260 miliónov eur, hoci si podporu vzdelávania, výskumu, vedy a športu vláda dala do programového vyhlásenia. Po takýchto škrtoch im však Jurzyca musel ešte viac ubrať. Ustúpil aj v tom, aby sa takmer 180 miliónov eur z eurofondov, určených na výskum a vzdelávanie, presunulo na dopravu, čím si proti sebe poštval celú vedeckú obec.
Učiteľom Jurzyca napriek šetreniu platy neznížil, ale ani nezvýšil. Byrokracie, ktorú chcel zo škôl odbúrať, je tam stále veľa. Základné školy sa navyše sťažujú, že sa namiesto riešenia vážnych problémov zapodieva rušením polročných vysvedčení či diskusiou o tom, či majú deti do školy chodiť na ôsmu alebo na deviatu hodinu. Kritické hlasy sa však ozývajú i z radov vládnej koalície. Sklamanie zo zlyhania ministra školstva netají ani OKS. „Čakalo sa na realizáciu reformy školstva, no ubehol rok, a nič zvláštne sa nestalo,“ komentoval podpredseda strany Peter Osuský. Slabé výsledky rezortu si vysvetľuje tým, že Jurzycu na úrade obklopujú „staré štruktúry, ktoré brzdia naštartovanie reformy“. „Minister je slušný človek, ale je v ťažkej situácii s tými ľuďmi, ktorých má,“ doplnil Osuský.
Ukázať sa v lepšom svetle nedokázal ani sám Jurzyca, keď pred dvoma týždňami bilancoval svoju prácu. Hovoril skôr o tom, čo všetko plánuje, než o tom, čo vykonal. „V prvom roku sme sa sústredili na popis problémov, prípravu konkrétnych riešení a ďalších krokov potrebných na ich realizáciu,“ vyhlásil. Odborníci aj rektori univerzít uznávajú, že pri návrhu novely vysokoškolského zákona odviedol jeho tím dobrú prácu. Opatrenia, ktoré v nej predkladá, idú s dobou a sú podložené argumentmi. Jurzyca si od nich sľubuje zvýšenie kvality vysokoškolského štúdia. Keby sa mu to podarilo, môže byť jeho hodnotenie o rok oveľa priaznivejšie.
Ročné pôsobenie ministra školstva:
+ snaha o zmodernizovanie školstva podľa vzoru západoeurópskych krajín,
+ úsilie o odbúranie zbytočnej byrokracie,
+ zavedenie povinnej angličtiny na základných školách;
+ lepšia komunikácia s nezávislými odborníkmi a predstaviteľmi tretieho sektoratora;
+ kladie väčšie nároky na Akreditačnú komisiu, presadil do nej zahraničného experta a navrhol ďalšie zmeny;
+ pripravil novelu zákona o vysokých školách, ktorá je teraz v štádiu pripomienkovania – jej opatrenia odborníci hodnotia pozitívne;
+ zaostávanie vedy a výskumu chce odstrániť stratégiou Fénix
+ pre verejnosť sprístupnil na internete výsledky na testovania základných škôl, ktoré by mali pomôcť väčšej informovanosti rodičov;
+ rázne zakročil proti pedagógom, ktorých vysoké školy navrhli za profesorov, hoci nesplnili požadované kritériá,
- pomalý, váhavý a málo razantný spôsob práce so slabou prezentáciou na verejnosti
- unáhlené, predčasné kroky, keď minister ohlásil zmeny, ktoré krátko nato odvolal
- nepriebojnosť vo finančnej oblasti – rezort školstva dostal na tento rok o vyše 260 miliónov eur menej, takže musel robiť drastické škrty, na ktoré doplatila veda, výskum i šport,
- súhlasil s presunom takmer 180 miliónov eur z eurofondov, ktoré boli určené na výskum a vzdelávanie, na dopravu (výstavbu diaľnic), čo pobúrilo vedcov aj pedagógov, k zámeru zatiaľ nedošlo,
- zlyhanie pri otvorení voľného trhu s učebnicami a zastavenie vydania niektorých učebníc, ktoré už boli pripravené do tlače,
- podozrenia z netransparentnosti – ministerstvo si analýzu prípravy reformných učebníc a zákazku na zabezpečenie 20 učebníc objednalo u súkromnej firmy, ktorá sa tejto oblasti nikdy nevenovala, a to bez verejnej súťaže,
- nečinnosť sekcie štrukturálnych fondov EÚ – vedci sa sťažujú, že peniaze z eurofondov nemôžu čerpať, lebo ministerstvo nevypisuje výzvy na predkladanie projektov,
- návrh zrušiť záverečné štátnice, ktore by v súčasnej situácii ešte výraznejšie oslabil kvalitu vysokoškolského štúdia,
- chýbajúca reforma systému, ktorá by vzdelávanie prepojila s potrebami pracovného trhu – zo škôl vychádzajú tisíce absolventov, ktorí zostanú nezamestnaní, lebo o ich odbory nie je záujem.
Zdroj: SITA (Pravda)