Vysokoškoláci sú viac pri zemi, maturanti lietajú v oblakoch

Absolventi druhého stupňa vysokej školy očakávajú, že budú zarábať v priemere 788 eur mesačne. V skutočnosti je ich priemerný plat v rovnakej výške. „Keď porovnáme ich platové očakávania s platmi, ktoré v skutočnosti dostávajú, zisťujeme, že ich očakávania sú realistické a skutočné platy sa zhodujú s očakávaniami,“ hovorí Lucia Burianová zo spoločnosti Profesia. Je to následkom krízy, keď boli absolventi nútení znížiť svoje platové očakávania. Zdrojom údajov očakávaných platov sú životopisy uverejnené na najväčšom pracovnom portáli Profesia.sk, zdrojom skutočných platov je platový prieskum Platy.sk, údaje sú z minulého roka. 

Túžba a skutočnosť 
Očakávaný a skutočný plat sa u vysokoškolákov najviac zhoduje v oblasti informačných technológií, manažmente kvality, marketingu, reklame, PR, prekladateľstve a personalistike. Podceňujú sa v oblasti ekonomiky, financií, účtovníctva a žurnalistiky. Naopak, viac, ako sú zamestnávatelia ochotní zaplatiť, si pýtajú v oblasti cestovného ruchu, gastra a hotelierstva, v oblasti práva, v obchode a administratíve. Trochu iná je situácia pri absolventoch stredných škôl. Tí sa na rozdiel od vysokoškolákov nedržia až tak pri zemi a ich očakávania sa od skutočnosti odlišujú, v priemere však len o deväť percent. „Absolventi strednej školy s maturitou očakávajú nástupný plat vo výške 607 eur, v skutočnosti však zarábajú v priemere 559 eur,“ povedala Burianová. Nereálne platové očakávania majú najmä v oblasti služieb, cestovného ruchu, gastra, hotelierstva, obchodu a automobilového priemyslu, kde očakávajú takmer o štvrtinu viac, ako môžu reálne zarobiť. Najviac pri zemi sa držia vo farmácii, naopak, podceňujú sa v oblasti IT, marketingu, reklame a PR. Českí študenti sú náročnejší. 

Pri podobnom porovnaní spoločnosti LMC v Čechách vyšli odlišné výsledky. V prvom zamestnaní by absolventi chceli dostávať 25-tisíc českých korún (1030 eur), zamestnávatelia sú im však ochotní dať mzdu o 5- až 10-tisíc korún (200 až 400 eur) nižšiu. Nepomer vznikol podľa autorov prieskumu tým, že zatiaľ čo firmy svoju platovú ponuku kríze prispôsobili, študenti svoje platové očakávania nie. Prieskum potvrdil, že aj tu je prax pri hľadaní práce veľmi dôležitá, a to aj u absolventov. Že zohráva dôležitú úlohu pri prijímacom pohovore, potvrdilo až 67 percent firiem. 

Lenže nájsť si prácu už počas školy, či už formou dlhodobejšej brigády, alebo čiastočného úväzku, nebýva až také jednoduché. Tri štvrtiny mladých ľudí podľa prieskumu prácu vo svojom odbore v priebehu štúdia aktívne hľadali, našlo ju však len 36 percent z nich. Najhoršie na tom boli študenti chemicko-technologických škôl.

Zdroj: SITA (SME)