Nedostatok pracovníkov v školských jedálňach: problém, ktorý dnes vidíme v plnej miere

Neplatí, že by školské jedálne roky nefungovali alebo že by v nich personál nebol. Práve naopak. Systém dlhé roky stál na konkrétnych ľuďoch, najmä na ženách, ktoré svoju prácu robili zodpovedne, poctivo a často aj napriek podmienkam, ktoré neboli podporujúce. Dnes sa však táto realita mení. Významná časť tejto generácie prichádza do dôchodkového veku a problém, na ktorý sa roky upozorňovalo, už nie je témou budúcnosti, ale prítomnosti.

Nejde pritom len o nedostatok ľudí. V mnohých prípadoch máme školskú jedáleň v rozklade personálne aj technologicky zároveň. Dlhé roky sme boli radi, že tam tie ženy vôbec sú a že prevádzka napriek všetkému funguje. O to menej sa potom vytváral priestor na zmenu, rozvoj, zvyšovanie nárokov či systematické vzdelávanie. Dnes sa zrazu od ľudí po desiatich či dvadsiatich rokoch očakáva, že sa budú učiť nové veci, meniť zaužívané postupy a fungovať inak. Je pochopiteľné, že časť z nich to neprijíma ľahko. Táto situácia nevznikla náhle. Je výsledkom dlhoročného nastavenia, v ktorom sa od personálu očakávalo, že prevádzku udrží, no oveľa menej priestoru sa vytváralo na priebežný rozvoj, vzdelávanie, modernizáciu a systematickú podporu.

Bez personálu to nepôjde  

Veľkou témou je aj to, že sa v školskom stravovaní stále pracuje v podmienkach, ktoré sú v mnohých prevádzkach zastarané. Pritom dnes už existujú technológie a postupy, ktoré vedia prácu výrazne zefektívniť, znížiť fyzickú záťaž, obmedziť zbytočnú drinu a pomôcť zvládnuť prevádzku aj s menším počtom ľudí. Bez personálu to samozrejme nepôjde nikdy. Nie je to tak, že by technológia nahradila človeka. Vie však veľmi pomôcť tam, kde dnes systém funguje zbytočne ťažkopádne. V praxi to môže znamenať aj to, že prevádzka, ktorá kedysi potrebovala šesť ľudí, dnes môže pri dobrom nastavení, vybavení a organizácii fungovať s piatimi. Lenže práve na tieto technológie často chýbajú peniaze, alebo sa na nich šetrí spôsobom, ktorý potom v konečnom dôsledku zvyšuje tlak na ľudí aj na celú prevádzku.

Aj preto by bolo chybou zúžiť túto tému len na otázku platov, hoci finančné ohodnotenie je dôležité. Problém súvisí aj s organizáciou práce, technickým stavom prevádzok, pracovnými podmienkami, spoločenským ocenením tejto profesie a s tým, aké miesto školské stravovanie v systéme vôbec má. Ak sa naň dlhodobo pozeráme len ako na prevádzkovú službu, prirodzene sa to prejaví aj v tom, komu sa venuje pozornosť, kto sa vzdeláva, do čoho sa investuje a čo sa považuje za prioritu.