Školy nie sú pred šikanovaním imúnne

Chlapec prestúpil do novej školy. Spolužiak z vedľajšej triedy sa rozhodol, že mu vysvetlí, kto má v škole hlavné slovo. Niekoľkým pokusom o bitku zabránili učitelia. Nakoniec si dohodli „férovku“ po vyučovaní. Pred obecenstvom z oboch tried sa začala bitka. Obeť sa bránila naplno a útočník skončil bez oka. Reálny slovenský prípad. Šikanovanie nemusí mať fyzickú podobu, následky psychického týrania si dieťa alebo mladý človek tiež často nesú so sebou celý život.

V extrémnych prípadoch si obeť, ktorá nevidí pomoc ani útočisko, až siaha na život. A to aj v prípadoch, ktoré sa agresorom či skupinke spolužiakov vôbec nemusia vidieť „také hrozné“. Proti šikanovaniu nie je imúnna žiadna škola, vyskytuje sa v základných i stredných, v bežných aj v elitných. Podoby a stupne šikanovania sú však rôzne. Žiadny rodič si podľa odborníkov nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné dieťa alebo že sa s takýmito javmi nikdy nestretne. „Problémy so správaním má približne desať percent detí,“ hovorí psychologička Eva Simková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. „V prípade, že učitelia vypozorujú alebo sa dozvedia o týraní v škole, postupujú podľa metodického pokynu pre túto problematiku. V prvom rade musia poskytnúť ochranu obeti,“ hovorí psychologička. Napríklad, ak sa deje šikanovanie na toalete alebo v šatni, zabezpečiť tam dozor a podobne.

Metodické usmernenie odporúča ako jednu z možností preradiť agresora do inej triedy či skupiny. „Veľmi dôležitá je klíma a atmosféra v škole,“ hovorí odborníčka. Školám odporúča všetky zistenia aj postup riešenia dokumentovať. Rodičom zas zaujímať sa o to, čo škola urobila a akú prevenciu proti šikane robí. Školy majú často len formálne postupy. Riešia ju vo svojich školských poriadkoch, v rámci etickej výchovy či s pomocou školského psychológa, alebo preventistu. „V prípade výskytu problému pracujeme s celou triedou, snažíme sa vytvoriť takú atmosféru, aby sa žiaci nebáli povedať agresorovi, že si neželajú, aby sa tak správal, aby sa nebáli o tom hovoriť aj anonymne, či v podobe listu, alebo návštevy u školského psychológa, ktorý je povinný dodržať tajomstvo,“ hovorí školský psychológ Michal Hacaj.

Školské poriadky riešia problémy šikany a násilia rôzne, niektoré veľmi podrobne, iné natoľko všeobecne, že sa v nich pojem šikanovanie vôbec nevyskytuje. V žiadnom prípade však prejavy šikany nesmú prehliadať ani podceňovať. „Takéto prípady riešime bezodkladne, ihneď ako sa o nich dozvieme alebo ich zistíme,“ hovorí riaditeľka ZŠ na Gessayovej ulici Viera Šuleková. „Mali sme prípad, keď sa chlapec vysmieval spolužiačke preto, že sa dobre učí, oznámila nám to mama žiačky,“ hovorí riaditeľka. V školskom poriadku majú aj odporúčania pre žiakov, ako postupovať v prípade, že sú obeťami či svedkami šikanovania, ale aj sankcie pre agresorov. Tým napríklad hrozí o dva stupne znížená známka zo správania.

Vážnejšie problémy, aj keď sa vyskytnú a riešia ich, školy nerady priznávajú. Polícia zasa presné čísla nepozná. Ide o rôzne klasifikované prečiny a trestné činy mladistvých. Niektoré sa ani k polícii nedostanú.

Zdroj: SITA (regiony.sme.sk)