V rozpočte chýba na platy učiteľov

Vláda minulý týždeň schválila jeden z najočakávanejších zákonov. Návrh štátneho rozpočtu ráta na budúci rok s výdavkami na školstvo, vedu, výskum a šport vo výške viac ako štyri miliardy eur. Aj keď oproti aktuálnemu roku pozorovať v kapitole rezortu školstva nárast, ten je spôsobený predovšetkým prostriedkami z plánu obnovy a prechodom školských úradov z rezortu vnútra pod rezort školstva. Univerzity však budú musieť hospodáriť s okresanými financiami a chýbajú aj prostriedky na rast platov pedagógov.
Materské, základné, špeciálne, cirkevné a súkromné školy spadali od roku 2013 pod rezort vnútra. Ministerstvo Branislava Grohlinga dnes preto priamo riadi a financuje len stredné školy, ktoré zriaďujú vyššie územné celky. Rezortom sa preto prekrývajú kompetencie a inštitúcie vedú dvojitú administratívu. Od budúceho roka to však bude minulosťou. Poslanci v júni schválili novelu zákona, ktorou od januára prechádzajú všetky vzdelávacie inštitúcie pod jednu strechu rezortu školstva.
Jedným z cieľov ministra Grohlinga bolo zatraktívniť učiteľské povolanie. Doteraz im však konkrétne opatrenia prezentované neboli. Návrh rozpočtu teraz priniesol neistotu, že vyššie sumy na výplatných páskach neuvidia ani budúci rok. Analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš upozornil, že v tomto roku sa predpokladá nárast miezd v hospodárstve na úrovni 5,4 percenta. „Pokým mzdy iných pracovníkov v národnom hospodárstve budú rásť, platy učiteľov zostanú na rovnakej úrovni. Pre infláciu ešte klesnú,“ vysvetlil pre HN. Cieľom rezortu školstva tiež bolo zvyšovať kvalitu vysokých škôl a udržať doma mladé talenty. Rozpočet na vysoké školy sa však znižuje. Bude to znamenať pokles počtu zamestnancov aj výdavkov na nich. „Na vysokých školách je veľmi hrozivá situácia. Hrozí kolaps rozvoja školstva,“ reaguje predseda školských odborárov Pavel Ondek.

Zdroj: Hospodárske noviny