Rozpočet školstva v troch bodoch: chýba na platy aj univerzity

Vláda minulý týždeň schválila jeden z najočakávanejších zákonov. Návrh štátneho rozpočtu ráta na budúci rok s výdavkami na školstvo, vedu, výskum a šport vo výške viac ako štyri miliardy eur. Aj keď oproti aktuálnemu roku pozorovať v kapitole rezortu školstva nárast, ten je spôsobený predovšetkým prostriedkami z plánu obnovy a prechodom školských úradov z rezortu vnútra pod rezort školstva. Univerzity však budú musieť hospodáriť s okresanými financiami a chýbajú aj prostriedky na rast platov pedagógov. HN zhrnuli tri najdôležitejšie body rozpočtu na vzdelávanie na rok 2022.

1. Školstvo pod jednou strechou
Je to výsledok reformy verejnej správy s názvom ESO, ktorú ešte v roku 2013 presadil vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Materské, základné, špeciálne, cirkevné a súkromné školy odvtedy spadajú pod rezort vnútra. Ministerstvo Branislava Gröhlinga dnes preto priamo riadi a financuje len stredné školy, ktoré zriaďujú vyššie územné celky. Rezortom sa preto prekrývajú kompetencie, inštitúcie niektoré úkony vykonávajú duplicitne a vedú dvojitú administratívu. Od budúceho roka to však bude minulosťou. Poslanci v júni schválili novelu zákona, ktorou od januára prechádzajú všetky vzdelávacie inštitúcie pod jednu strechu rezortu školstva. Ten prevezme agendu školských úradov pri zachovaní rovnakých priestorov, zamestnancov aj techniky.

Doteraz bolo financovanie škôl v štátnom rozpočte rozdelené do dvoch kapitol. Od budúceho roka bude prehľadnejšie v jednej. Tento rok boli výdavky rezortu školstva vo výške 1,75 miliardy eur, no s ďalšími 1,44 miliardy na vzdelávanie počítal rezort vnútra. Na rok 2022 sa navrhuje 3,54 miliardy eur. „Prechod úradov pod ministerstvo školstva má za následok aj uvádzaný nárast výdavkov,“ potvrdil odbor komunikácie rezortu.
Napriek tomu zainteresovaní aktéri nevidia v rozpočte výrazný nárast. „Zvýšené výdavky vyplývajú hlavne z plánu obnovy. Extra zdroje zo štátneho rozpočtu tam nie sú vidno,“ konštatuje pre HN analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Len vďaka európskym zdrojom narastú medziročné výdavky na rozvoj regionálneho školstva o 343 miliónov eur. Ani prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman zreteľný posun nevidí. „Čísla z eurofondov sú mätúce. Nie sú to trvalé prostriedky. Celkovo sa situácia vôbec neposúva, ani normatív,“ hovorí pre HN.

2. Na platy chýbajú prostriedky
Jedným z cieľov ministra Gröhlinga bolo zatraktívniť učiteľské povolanie. Už v prvom kvartáli tohto roka mal predstaviť návrh, ako budú učiteľom rásť platy. Na výplatnej páske im mala pribudnúť aj motivačná zložka za životné náklady, aktivitu a výkon. Doteraz im však konkrétne opatrenia prezentované neboli. Návrh rozpočtu teraz priniesol neistotu, že vyššie sumy na výplatných páskach neuvidia ani budúci rok. Školské organizácie a odborári sa navyše obávajú, že mzdy budú ešte klesať. „Hrozí pokles priemerných platov v regionálnom školstve len preto, že sa prijímajú ďalší potrební zamestnanci ako asistenti alebo špeciálni pedagógovia,“ povedal pre HN predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek.
Analytik Rehúš zase upozornil, že v tomto roku sa predpokladá nárast miezd v národnom hospodárstve na úrovni 5,4 percenta a v budúcnom roku 5,5 percenta. „Pokým mzdy iných pracovníkov v národnom hospodárstve budú rásť, platy učiteľov zostanú na rovnakej úrovni. Pre infláciu ešte klesnú,“ vysvetlil pre HN.
Pedagógovia sú však pre pandémiu vyčerpaní omnoho viac ako kedykoľvek predtým. Mnoho z nich dokonca zvažuje odchod z profesie. „Frustrácia pedagógov je šialená. Nielenže sa zastavil rast platov, ale my sa prepadávame,“ hovorí Crmoman. Podľa jeho slov majú učitelia pocit, že sa stali rukojemníkmi politických hier. Začali sa ozývať aj radikálnejšie hlasy, ktoré vyzývajú na protestné akcie.
Minister Gröhling prisľúbil, že kým návrh rozpočtu príde do parlamentu, bude ešte diskutovať s ministrom financií Igorom Matovičom a premiérom Eduardom Hegerom. HN sa pýtali rezortu financií, či je ochotný o jednotlivých bodoch ešte diskutovať. „Štát môže mať rezervu približne 500 miliónov eur, ktorá môže byť použitá na rôzne priority jednotlivých rezortov, aj na školstvo,“ odkázal tlačový odbor s tým, že tieto zdroje sú podmienené schválením zákona o rozpočtovej zodpovednosti, dlhovej brzde a úpravou o systéme dôchodkov.

Zdroj: hnonline.sk