Poliakom reforma škôl pomohla, no aj tak ju rušia

„Výraznejšie zmeny v štruktúre škôl spravili v roku 1999. Zvýšili celkový počet vyučovacích hodín, prvý stupeň na základnej škole predĺžili na šesť rokov, po ktorých zaviedli trojročné nižšie sekundárne vzdelávanie pre všetkých žiakov a až po ňom nasledoval výber strednej školy,“ opisuje analytička projektu To dá rozum Martina Kubánová. Poliaci sa podľa nej tiež viac sústredili na vyučovanie jazyka a komunikácie, na ktoré vyčlenili viac hodín. 
Poľské školstvo však čaká od budúceho roka zmena. „Reformu s nižšími strednými školami chcú teraz zvrátiť a vraciame sa k starému systému. Je to zvláštne,“ vysvetľuje učiteľka na poľskom lýceu v Poznani Elzbieta Mocydlarz. Za návrat zalobovali rektori univerzít, podľa ktorých sa kvalita stredných škôl zhoršila. Zmena nastane aj v oblasti jazykov. Dnes sa poľské deti začínajú učiť prvý cudzí jazyk na základnej škole, vo štvrtej triede k tomu pridávajú druhý jazyk. Po novej reforme sa druhý jazyk začne vyučovať až v šiestej alebo siedmej triede. Mocydlarz pochybuje, že zmena bude pozitívna. 

Česi a Maďari

Analytička projektu To dá rozum Miroslava Hapalová si myslí, že aj české školstvo je o niekoľko krokov pred nami. Česi majú lepšiu starostlivosť v predškolskom veku či politiku rovnocenného prístupu všetkých detí ku vzdelaniu. „Všetky opatrenia majú zároveň zadefinované zodpovednosti a finančné alokácie, bez ktorých by išlo iba o rétorické cvičenia,“ povedala Hapalová. Čo sa týka Maďarska, rozdiely v PISA 2015 medzi nami a naším južným susedom neboli až také priepastné. Napriek tomu sa môžeme priučiť aj od Maďarov. „Inšpiráciou pre Slovensko by určite mohla byť plošná dostupnosť a úroveň včasnej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania, vďaka čomu Maďarsko dosahuje vysokú mieru zaškolenosti detí ešte pred vstupom do základných škôl,“ myslí si Hapalová. 

Otázkou zostáva, do akej miery si môže Slovensko brať príklady od krajín s ešte lepšie rozbehnutým školstvom. 

Kopírovať nemôžeme

Napríklad od Fínska, ktoré realizuje vzdelávacie reformy minimálne raz za desať rokov. Nedávno bola medializovaná informácia, že Fíni chcú zrušiť tradičné vyučovacie predmety. „Fínsko zvažuje naozaj radikálnu reformu, ale my si musíme uvedomiť, že reformy tohto druhu sa nedajú kopírovať. Až budeme vyberať pri prijímaní na vysokoškolské štúdium jedného zo šiestich záujemcov a ak budú mať školy silnú infraštruktúrnu podporu pre svoju prácu, budeme môcť k reformám pristupovať podobne ako vo Fínsku,“ hodnotí Juraj Vantuch zo Štátnej školskej inšpekcie. S názorom, že kopírovať nemôžeme, súhlasí aj Robert Chovanculiak z inštitútu INESS. 

Podľa neho by sme sa mali inšpirovať skôr princípmi, ktoré fungujú naprieč rôznymi vzdelávacími systémami. 

Zdroj: Hospodárske noviny