Študenti premenili školu na zoo

Verejnosti, najmä deťom, tak zvieratá predvádzali naživo, pytóna mal napríklad jeho chovateľ Maroš Vrábel omotaného okolo krku. „Nebojte sa, už jedol,“ s úsmevom upokojoval každého, kto sa obrovského hada bál dotknúť. Pytón tigrovaný, prezývaný aj albín, sa kŕmi raz mesačne králikmi, sliepkami alebo holubmi, a to mu vraj stačí. Vrábel sa pritom špecializuje na náročný vtáčí druh – páva korunkatého. „Pávy sú veľmi háklivé na zmeny počasia. Tento druh nepochádza z našich zemepisných šírok a stále sa ťažko adaptuje,“ vysvetľuje. Ku chovu indických pávov sa dostal úplnou náhodou. Bol u známych, ktorí sa práve chystali zarezať jednu sliepku, teda samicu páva. On sa ozval, či by ju mohli ušetriť, že nech povedia, koľko za ňu chcú. Nakoniec mu ju dali zadarmo. Potom si kúpil samca a založil si páví chov. Osemnásťročný mladík v ňom plánuje pokračovať a rád by svoju budúcu farmu rozšíril o ovce, kozy, kone a tiež hydinou, ktorú bude predávať.

Školský dvor počas dňa otvorených dverí vyzeral tiež ako jedna veľká farma. Boli tu ozdobné bažanty, husi, kikiríkali tu pestrofarebné kohúty. V jednej ohrade pútal pozornosť miniatúrny koník, išlo o veľmi vzácne plemeno. Dospelému človeku meria sotva po pás, no niektoré jedince majú zhruba takú hodnotu ako arabský kôň.

Svoje zvieratá vystavovali aj absolventi školy, napríklad profesionálny chovateľ exotických druhov zvierat Michal Šesták, ktorý s nimi po slovenských školách robí prednášky. Snaží sa búrať mýty a predsudky o pavúkoch, škorpiónoch, korytnačkách či plazoch. Veľa ľudí má napríklad mylnú predstavu o tom, čo spraví veľký had so svojou obeťou. „Nie je to ako vo filme, kde anakonda niekoho zožerie a potom vypľuje kosti. Hady nevracajú, s výnimkou vajcožrútov. Bolo by to pre ne dokonca nebezpečné,“ hovorí. Vďaka Šestákovi mohli deti vidieť nočného gekóna, flegmatického leguána zeleného, ktorý sa však občas vie nahnevať a bráni sa potom dlhým chvostom. Tiež kajmana okuliarnatého či tretiu najväčšiu korytnačku na svete – korytnačku ostrohatú. „Tieto korytnačky nemajú dobrý zrak, zato majú výborný sluch. A keď počuje toľko kriku, nevie, čo sa deje, a bojí sa,“ vysvetľuje Šesták.

Na veterinárnej škole už o pár dní spustia aj novú rehabilitačnú stanicu dravcov v Nitre. Plánujú tu zriadiť aj centrum odborného vzdelávania, kam si budú môcť prísť malí aj veľkí chovatelia rôznych stvorení po radu.

Zdroj: SITA (PRAVDA)