Sme svetoví v šetrení

Učiteľov opäť neminula širokospektrálna práca, pretože musia byť nielen pedagógmi, psychológmi a komunikátormi, ale aj archivármi, skladníkmi, štatistikmi, inventárnymi pracovníkmi, opravármi, krúžkovými vyučujúcimi, trénermi žiakov na niekoľko desiatok súťaží v rámci takmer všetkých predmetov a tiež autormi učebných textov podľa schválených vzdelávacích programov, pretože nové učebnice stále chýbajú. Ešte aj tie, ktoré predchádzajúci minister sľúbil dodať ešte v septembri 2009!

Popritom všetkom učiteľ ešte aj učí. Po novembri 1989 narástol do roku 2000 jeho týždenný úväzok z 21 na 23 hodín. Nie je to maličkosť, predstavuje zvýšenie o 9,2 percenta. Tým sa z 50–tisíc pedagógov ušetrilo okolo 4 500. Tým, čo ostali, to veľmi nepomohlo. Skôr naopak.

To všetko sa skrýva za podpriemernými platmi a stupňujúcou sa náročnosťou povolania na čas, psychiku, odborné vedomosti, všeobecný prehľad a zvládnutie práce s počítačmi. V súkromných firmách sú za to dvoj– až trojnásobné platy. Dnes je už nemysliteľné, aby učiteľ vykonával akékoľvek druhé zamestnanie. A ak ho predsa len robí, môže učiť ani nie na polovicu.

Učitelia sa vlani v septembri pustili do prípravy štrajku za zlepšenie podmienok v školstve. Vyzeralo to odhodlane, ale nástojenie na požiadavkách sa skončilo pádom vlády. Začiatkom novembra sa v médiách predstavilo nové, akože radikálnejšie vedenie školských odborov, ale to bolo všetko.

V platnosti ostáva zvýšenie platov okolo 5 percent, ale s podmienkou, že najmä riaditelia škôl na to nájdu finančné prostriedky z doterajších zdrojov. Teda sociálna politika typu: platy vám zvýšime, no peniaze nepridáme. Pre vedenie rezortu je najschodnejšia cesta tá, že sa budú zvyšovať počty žiakov v triedach až nad tridsať. Platy učiteľov sú sústavne pod priemerom v národnom hospodárstve. Na jeho úroveň sa dostávajú len kantori s 30– ročnou praxou, s nadpočetnými hodinami a ďalšími platenými formami nadpráce.

Tí začínajúci budú desať až dvadsať rokov zarábať stále podpriemerne. Nastupujúci učiteľ môže počítať so základným platom 500 eur a po 30 rokoch praxe sa dostane k 700 eurám. V čistom to predstavuje od 420 do 600 eur. Takto sa postupne zvyšuje naša „finančná zainteresovanosť“ v sústavne hlbokom podpriemere. K tohtoročnému zvýšeniu platov mal prispieť „bonus“ – ročne jedna protichrípková vakcína. Jej hodnotu odhadujem na 10 eur. Teda ani jedno euro mesačne. Takýmto prilepšením sa dá skôr zvýšiť krvný tlak ako príjem. Väčšina kolegov sa so svojimi mzdami nikdy nebude môcť zaradiť do strednej vrstvy spoločnosti. Ministrovi

Jurzycovi možno uveriť aspoň to, že sa mu darilo výrazne šetriť. V pomere kvality výkonu práce učiteľov a ich finančného ohodnotenia je slovenské školstvo jedno z najlacnejších v Európe. Bude to platiť dovtedy, pokiaľ z nášho hrubého domáceho produktu pôjdu na tento rezort len súčasné necelé 4 percentá, hoci pre mnohé iné štáty je štandardných 6 percent. Celý problém je zakopaný v rozdiele medzi týmito dvoma ukazovateľmi. Lenže ktorá vláda ho vykope a aspoň sčasti vyrieši?

Učitelia zrejme majú byť poslušní ako v minulom režime a aj v súčasnom ťažkom životnom zápase o prežitie svojich rodín pochopiť, že vlastne vyššie platy nepotrebujú. Veď im ako uvedomelým chudákom s biednymi príjmami dávajú všade vo svete všetko so zľavou. Mládežnícke ubytovne, študentské menzy, vstupné do vybraných múzeí. Stačí už iba vycestovať.

Zdroj: SITA (Pravda)