Školy zaťažuje pandémia. Sú zavalené testami aj tlačivami

Učí šesť hodín, dozerá na žiakov cez prestávky, opraví písomky a pripraví sa na ďalší deň. Tým sa však minimálne v čase pandémie práca pedagóga nekončí. Musí vypĺňať štatistiky, kontrolovať tlačivá od rodičov či riešiť distribúciu a vyhodnotenie samotestov. Aj keď rezort školstva minulý rok ohlásil veľkú debyrokratizáciu, vzdelávacie inštitúcie ju výrazne nepocítili. Koronakríza im pritom pridala ďalšie úkony.
Každý pondelok ho čaká rovnaký rituál. Riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave Gabriel Kalna si sadne za počítač, prihlási sa na stránke ministerstva a vyplní formulár Covid školského semafora. Približne za desať minúť aktualizuje počty detí v budove a v karanténe, prípadne číslo zatvorených tried. Tento úkon robí pravidelne 87 percent vzdelávacích inštitúcií. „Nezaťažuje to. Horšie je to s neustálymi zmenami v covid semafore. Musíme rodičom stále vysvetľovať všetky kroky, ktoré robíme,“ povedal pre HN. Napríklad od pondelka žiakom základných škôl odpadla povinnosť nosiť rúška počas vyučovania.

Najviac potrápili testy

Zborovniam naprieč celým Slovenskom najviac starostí pridali antigénové domáce testy. Niektorí riaditelia museli dokonca sami zabezpečiť ich distribúciu a cestovať aj desiatky kilometrov. Tým sa to však neskončilo. „Musel som nájsť dvoch ľudí, ktorí ich budú triediť a rozpočítavať, baliť do balíkov,“ opísal pre HN riaditeľ Základnej školy Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote Peter Černý. Najskôr mal totiž každý rodič dostať krabicu s 25 kusmi, no keďže záujem výrazne prekročil očakávania, každému sa ušlo v prvej várke len päť. Triedny učiteľ ich musel odovzdať žiakom a vyplniť odovzdávací a preberací protokol. „To sú veci, ktoré sme predtým vôbec neriešili,“ konštatuje pre HN prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.
Podľa odporúčaní by mali rodičia deťom robiť výter z nosa dvakrát týždenne a nahlásiť potom výsledok cez EduPage. Tieto údaje následne vyžaduje od riaditeľov aj ministerstvo. Pre nich je to však zaťažujúce. „Je to veľmi zložité kontrolovať. Nemáme kapacity, aby sme to každý týždeň počítali. Nevieme prinútiť rodičov, aby nám hlásenia dávali,“ hovorí riaditeľka Základnej školy Dudova v Bratislave Hana Závodná. Ak by všetkým 348 žiakom rozdali 25 kusov, museli by preveriť 8 700 zákrokov.
Školský analytik Peter Zmeko považuje používanie samotestov v zelených a oranžových okresoch za mrhanie zdrojmi. „Bolo by treba zvážiť, že by sa používali od bordovej fázy covid automatu, lebo tam je reálna možnosť, že v škole môže vzniknúť ohnisko,“ reaguje pre HN. Upozorňuje, že týmto prístupom sa môžu pracovníci škôl unaviť už v úvode tretej vlny.

Zisťujú osobné údaje

Okrem toho si musia pedagógovia ustrážiť aj vyhlásenia o bezpríznakovosti, ktoré musí znovu odovzdať každý, kto vynechá viac ako tri dni vrátane víkendu. „Keď dieťa v piatok zostane doma, v pondelok nemôže prísť do školy bez tlačiva,“ pripomenul Crmoman s tým, že ak ho nepredloží, musí zostať v izolačnej miestnosti.

Zaužívaným pravidlom je, že keď sa objaví pozitívny žiak alebo zamestnanec, celá trieda ide na desať dní do karantény. Netýka sa to však tých, ktorí vedeniu oznámia, že si nechali vpichnúť vakcínu alebo za posledných 180 dní prekonali covid. Pre niektorých je však zbieranie týchto informácií nepríjemné. „Chceli vedieť, koľko máme zaočkovaných a nezaočkovaných zamestnancov. Z hľadiska osobných údajov to nemôžu zisťovať,“ hovorí Černý.
Informácie o žiakoch zbiera škola v prípade, že by nastal krajný scenár a museli by prejsť na dištančnú výučbu. Podľa analytika Zmeka právna úprava o očkovaní ako zdravotnom zázname dnes nie je dostatočná. Myslí si, že by mohla pomôcť krátka novela s obmedzeným trvaním v čase pandémie. „Stanovila by, že zamestnávatelia by mohli zisťovať údaje o očkovaní. Boli by odstránené všetky pochybnosti a riaditelia by nemuseli mať obavy, že sa dopúšťajú niečoho nezákonného,“ navrhol riešenie.

ministratíva ubúda pomaly

Vzdelávacie inštitúcie si už zvykli na nové povinnosti v súvislosti s pandémiou. Ministerstvo okrem toho začiatkom roka novelizovalo štyri vyhlášky, čím eliminovalo niektoré existujúce administratívne úkony. Napríklad vypustilo povinnosť zriaďovať metodické združenia, z povinnej dokumentácie vyradilo zápisnice z predmetovej komisie a šesť tlačív na školu v prírode nahradilo len jedno. Ďalšie zmeny má priniesť až novela školského zákona.
Faktom je, že v septembri má vedenie spravidla najviac administratívnej práce. Musí nahlasovať údaje do rezortného informačného systému, ktorý prechádza na elektronickú verziu. „Možno je menej papierovania, ale tohtoročné podávanie výkazov sprevádzalo opätovne niekoľko problémov a nesprávne načítanie údajov,“ doplnil riaditeľ Kalna. Pre isté technické problémy preto nepocítili, že by činností ubudlo. „Administratívnej roboty je čoraz viac a viac. Zaťažuje to mňa, zástupkyne aj triednych učiteľov,“ uzatvára riaditeľ Černý.

Zdroj: hnonline.sk