Potrebujú školu, ministerstvo na ňu neprispeje

Ako informoval prednosta obecného úradu Peter Matula, v obci je len základná škola s prvými štyrmi ročníkmi v štyroch triedach. Počet detí v Chorvátskom Grobe, do ktorého patrí miestna časť Čierna Voda, pritom neustále narastá. Ročne sa narodí okolo 100 detí. Obec tvrdí, že bez finančnej pomoci štátu nedokáže zabezpečiť základné vzdelanie pre deti.

Školáci z Chorvátskeho Grobu navštevujú aj školu v bratislavských Vajnoroch. Mestská časť však už obci oznámila, že vzhľadom na preplnené triedy, deti z Chorvátskeho Grobu prijímať do škôl nebude. "Prijmeme ich, len ak budeme mať voľné miesta," povedal starosta Vajnor Ján Mrva, podľa ktorého sa v mestskej časti rodí ročne 70 až 80 detí, a teda naplnia školské lavice. Starosta Chorvátskeho Grobu Miroslav Marynčák sa už so žiadosťou o finančnú podporu na výstavbu školy obrátil na Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva SR a Bratislavský samosprávny kraj. Odpovede ministerstiev boli ale zamietavé. "Minister školstva Dušan Čaplovič na žiadosť odpovedal už dostatočne známym prehlásením: finančné prostriedky môžu prideliť len na výstavbu školy, ak má škola žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením," uviedol prednosta obecného úradu. Hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák potvrdil, že ministerstvo sa nechystá finančne podporiť výstavbu školy v Chorvátskom Grobe. Dodal, že za vzniknutú situáciu je zodpovedná práve obec, ktorá nezvládla miestny rozvoj. Pri stavaní nových štvrtí sa totiž podľa neho malo myslieť aj na základnú infraštruktúru, ktorej súčasťou by bola aj škola, čo sa ale nestalo. Kaliňák však dodal, že ministerstvo je ochotné hľadať spoločne s obcou iné riešenie, ak príde samospráva s novým návrhom. Ako príklad možného riešenia uviedol hovorca dvojzmennú prevádzku v škole s dopoludňajším aj popoludňajším vyučovaním.

Ako uviedol starosta Marynčák, ide o chybné kroky bývalého vedenia obce. Ohliadanie sa do minulosti zo strany obce alebo ministerstiev však podľa neho problém nevyrieši. "A napokon problémom nie je len konanie samosprávy v minulosti. Problémom sú aj nedostatky a viazanosť v legislatíve SR, ktoré nepočítajú s podobnými problémami a nedávajú samosprávam dostatočné nástroje napr. na vyjednávania s developerskými spoločnosťami,“ upozornil starosta.

Obec už niekoľko mesiacov hľadá peniaze na výstavbu školy aj vo vlastnom rozpočte. Výška investície sa odhaduje na 5,6 miliónov eur, ročný rozpočet obce sa však pohybuje na úrovni dvoch miliónov eur. Obec by tak musela z vlastného rozpočtu na výstavbu školy šetriť viac ako 30 rokov. Na jej výstavbu obec vytvorila špeciálny účet, obecné zastupiteľstvo tiež prijalo uznesenie, ktorým garantuje presun 70 percent financií rozpočtového prebytku na tento špeciálny účet. "Prispievať naň môžu aj obyvatelia, či podnikateľské subjekty. Peniaze na účte sú uznesením zastupiteľstva účelovo viazané len na výstavbu novej školy, " uviedol prednosta obecného úradu. Starosta obce tiež vyzýva obyvateľov, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, aby prispeli na tento účet sumou, o ktorú obec prichádza na podielových daniach za neprihlásených obyvateľov. Aj napriek negatívnemu postoju štátnych orgánov sa však obec bude snažiť peniaze hľadať ďalej.

Zdroj: SITA