Ministerstvo školstva mení spôsob nákupu učebníc

Ako sa nakupovali učebnice doteraz? 

2020 – 2024: Od roku 2020 školy dostali peniaze na nákup edukačných prostriedkov, ktoré si mohli vybrať z tzv. ministerského zoznamu. V zozname boli učebnice, ktoré boli ministerstvom schválené, t.j. mali doložky. 

Školy a učitelia sa samostatne rozhodli, ktoré učebnice chcú používať. Učebnice si nakupovali priamo na stránkach vydavateľstiev a/alebo u distribútora. Dodanie bolo jednoduché a bezproblémové.

Navyše: Otvorenie učebnicového trhu prinieslo extrémny nárast vzniku nových titulov. Učitelia si zrazu mohli vyberať z viacerých titulov na vyučovací predmet, ktoré rešpektovali rôzne prístupy, resp. potreby škôl, pričom princíp inklúzie bol zakomponovaný do obsahov. Takéto učebnice našli svoje uplatnenie ako v klasických školách, tak aj v Montessori či pri domácom vzdelávaní, alebo vzdelávaní žiakov so ŠVVP.   

Do roku 2020: Pred rokom 2020 však situácia bola iná  – ministerstvo obstarávalo nákup učebníc centrálne a doručenie na školy bývalo problematické. Najvyšší kontrolný úrad SR opakovane upozorňoval rezort školstva na rezervy v pokrývaní požiadaviek škôl – reálne počty žiadostí boli uspokojené len na 63 percent. 

Rovnaký cieľ, nesprávny spôsob

Vydavatelia učebníc plne podporujú ciele Ministerstva školstva v rámci kurikulárnej reformy: zabezpečiť moderné a kvalitné učebnice, posilniť odbornú autonómiu pedagógov a umožniť inkluzívnu a diferencovanú výučbu s plnou slobodou voľby pre učiteľov. Rovnako chápu snahu o maximálne transparentné a efektívne využitie európskych zdrojov (15 mil. eur z Plánu obnovy).

Zásadný rozpor však leží v spôsobe, akým má byť cieľ dosiahnutý: zavedením Dynamického nákupného systému (DNS). Z pohľadu vydavateľov, ktorí sú tvorcami a garantmi pedagogického obsahu, je DNS systémovo nevhodný nástroj na nákup učebníc, pretože stavia učebnice na úroveň ľahko zameniteľnej komodity, a nie autorského a didaktického diela.

Kľúčová obava: Narušenie vzťahu a strata nefinančnej kvality

Hlavný problém dynamického nákupného systému pre vydavateľov a pre školy je predovšetkým v narušení priameho, partnerského vzťahu medzi vydavateľstvom a konkrétnou školou. Tento vzťah je pritom kľúčový pre skutočnú kvalitu výučby, pretože vydavatelia v ňom poskytujú:

1. Metodickú podporu: Priamy kontakt umožňuje systematické školenia, webináre, odborné konzultácie a cielené budovanie komunity používateľov. Anonymizácia objednávok cez DNS znemožňuje efektívne smerovanie tejto podpory.

2. Konzultácie a pilotovanie: Učebnice sú pedagogický nástroj. Učitelia ich potrebujú vybrať na základe bezplatných vzoriek, ukážok a osobnej konzultácie s odbornými zástupcami. DNS redukuje výber na „zoznam položiek“ a oslabuje motiváciu vydavateľov investovať do týchto nefinančných služieb.

3. Flexibilné riešenie problémov: Pri priamom vzťahu sú reklamácie, výmeny chybne vytlačených kusov alebo urgentné doobjednávky vyriešené operatívne v priebehu dní. Vstup centrálneho obstarávateľa a DNS vytvára viacstupňový reťazec zodpovednosti, ktorý predlžuje lehoty a spôsobuje, že žiaci budú dlhšie bez plnohodnotných materiálov.

Problematické kritérium: Cena vs. Kvalita vzdelávania

Najzásadnejší rozpor medzi cieľmi reformy a navrhovaným systémom spočíva v kritériu, ktoré ministerstvo stanovilo:

„Pri jednotlivých zákazkách zvíťazí vždy najnižšia cenová ponuka na konkrétne učebnice, ktoré školy požadujú.“ (Tlačová správa MŠVVaM SR, 10.12.2025)

Táto požiadavka v prostredí DNS, kde sú učebnice chápané ako komodita, vedie priamo k nasledujúcim rizikám:

Závislosť na najnižšej cene pri autorskom diele v konečnom dôsledku ohrozuje dlhodobú stabilitu a kvalitu celého učebnicového trhu a nepriamo znižuje pedagogický efekt vo výučbe. Vydavatelia, ktorí  sa za tých pár slobodných rokov naučili ponúkať rôznorodé (alternatívne, inovatívne, konzervatívne a iné) učebnice, ich už ponúkať nebudú – lebo nesplnia kritérium ceny. Jednoducho postupom času nebude na výber a opäť sa na Slovensku dostaneme do situácie nedostatku a zlej kvality.

Volanie po revízii systému obstarávania

Z pohľadu vydavateľov je systém DNS nevhodný, pretože:

1. Ignoruje špecifiká učebnice: Redukuje autorské dielo na komoditu, kde je cena nadradená didaktickej a metodickej hodnote.

2. Ohrozuje pedagogickú autonómiu: Aj keď má učiteľ formálnu slobodu výberu, reálne môže byť nútený vybrať tituly, ktoré sú k dispozícii v cenovo optimalizovanom, ale nie nevyhnutne najkvalitnejšom systéme.

3. Hrozí poklesom kvality vzdelávania: Ak je kľúčovým kritériom pre štátny nákup najnižšia cena, priamy dôsledok bude šetrenie na obsahu, spracovaní a sprievodnej podpore, čo pocítia v triedach žiaci aj učitelia.

Vydavatelia preto vyzývajú Ministerstvo na revíziu tohto mechanizmu a na nájdenie takej formy verejného obstarávania, ktorá rešpektuje unikátnosť didaktických materiálov, zachováva priamy vzťah medzi tvorcom a užívateľom (školou), a primárne zohľadňuje pedagogickú kvalitu a komplexnú metodickú podporu, nie len najnižšiu cenu.

Zdroj: RAABE