Prevádzka školy
Vyššie platy si učitelia musia zaslúžiť

Sú chýbajúce peniaze najväčším problémom školstva u nás?
Je dlhodobo podfinancované – to je jeden zo základných problémov. Odzrkadľuje  sa to na nekvalitných budovách, vybavení, zastaraných pomôckach a  feminizácii škôl, ktoré súvisí aj s nízkym finančným ohodnotením  učiteľov.
Čo si myslíte o požiadavkách ako zvýšenie platu a zlepšenie financovania, ktoré učitelia predložili vláde?
Otázka znie inak. Má táto krajina na to, aby o pár rokov vyplácala  nezamestnaných, ktorých súčasné podfinancované školstvo produkuje? Ak nechceme ísť gréckou cestou, efektívnejšie by bolo investovať do  vzdelania budúcich generácií, ktoré budú produkovať vysoké HDP.
To je o politických rozhodnutiach.
Áno. Za štvorročné funkčné obdobie politikov sa neudejú v školstve  žiadne zázraky. A to je základný problém školstva. Efekty zmien sa  dostavia aj o desiatky rokov od začiatku ich zavádzania. Ukážte mi  politika, ktorý by mal záujem riešiť takúto agendu.
Mal by to byť minister školstva.
Ale politici sa do toho nehrnú. Iste. Veď je to politická samovražda. A tak sme v začarovanom kruhu. Do školstva sa neinvestuje, iba sa udržiava zakonzervovaný stav.
Aké je riešenie?
Musí niekto prísť s jasnou koncepciou štrukturálnych zmien s efektom  pre celú spoločnosť, ktorú prepočíta z makroekonomického hľadiska. Ale  kým sa len oháňame percentami HDP, tak ani jeden minister financií  nebude tlieskať.
Do akej miery sa nedostatok peňazí podieľa na kvalite vyučovania?
Všetko je v učiteľoch. To, ako pristupujú k žiakom, ako ich zaujmú,  motivujú. Byrokratická šikana však na eláne nepridáva. Ak podstata  vzdelávacieho procesu spočíva v množstve dokumentácie, učitelia strácajú  pôdu pod nohami a začína im unikať cieľ vzdelávania.
Ako sa ten stav dá zlepšiť?
Plošné zvýšenie platov by určite nepomohlo. Pomohlo by zvýšenie platov  učiteľom, ktorí vedia motivovať žiakov a viesť ich správnym smerom.  Keby sa v praxi realizovala podpora inovatívnych učiteľov.
Ako by podľa vás mala vyzerať ideálna škola?
Taká, do ktorej žiaci chodia radi a pripraví ich na život pracovný aj súkromný. Kde každý v sebe objaví to, v čom je dobrý. Škola, ktorá zorientuje žiakov v národnom a kultúrnom povedomí. Škola, kde sa bude hodnotiť jej pridaná hodnota. A nie sekundárne ukazovatele - procesy, komunikácia s rodičmi, kvalita pedagogického zboru.
Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)
