Uznávaný pedagóg Zelina o Slovensku: Sme 100 rokov za opicami a odmietame si to priznať

Uznávaný pedagóg a psychológ profesor MIRON ZELINA (84) tvrdí, že hlavným dôvodom súčasného neradostného stavu spoločnosti nie je neschopnosť Slovákov mentálne sa posunúť do nového tisícročia, ale priam desivá skostnatenosť nášho vzdelávacieho systému, ktoré zamrzlo v starých štruktúrach.

„Sme sto rokov za opicami a odmietame si to priznať,“ konštatuje čerstvý držiteľ rytierskeho titulu v rozhovore s PETROM GALANOM. „Preto naši deviataci zlyhávajú v prírodovednej, matematickej aj čitateľskej gramotnosti a v rámci krajín OECD sa nevieme dostať ani na úroveň slabého priemeru.“ Hneď však doplní, že dospelí na tom nie sú oveľa lepšie. Nakoniec, dostali do vienka tie isté základy, často obohatené o komunistickú propagandu.

Ako ste sa stali rytierom?

Pred časom som napísal knihu s názvom Psychoedukácia, v ktorej sa zameriavam na princípy moderného vzdelávacieho systému. Ten pred študijnými výsledkami uprednostňuje rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho kognitívnych (poznávacích) schopností, budovanie psychiky. Aby sa samo vzdelávať chcelo, aby ho to bavilo a aby sa dokázalo neskôr uplatniť v praxi. No a na krste v Novákoch, asi trochu z recesie, ma niekoľko inovatívnych iniciatív zameraných na edukáciu vyhlásilo za rytiera. Pretože ponúkam nášmu školstvu nové smerovanie.

Potrebujeme ho?

Už včera bolo neskoro. Úplne sme zaspali. Slovenskí žiaci sa stále učia hlavne cez vonkajšiu „donucovaciu“ motiváciu, no úplne absentuje vnútorná, teda aby sami cítili potrebu posunúť sa ďalej. Problém je, že naše školstvo ich zahlcuje množstvom zbytočných, nudných informácií, ktoré v reálnom živote nevyužijú, a ak predsa, bez problémov si ich nájdu na internete. Na vyššie funkcie nezostáva priestor ani čas.

Ktoré funkcie myslíte?

Neučíme ich milovať, pracovať s emóciami, budovať hodnotové systémy, etiku, morálku, logiku, kreativitu. Stále sa zameriavame len na prvé tri úrovne vzdelávania. Pamäť, sem-tam porozumenie a aplikáciu nadobudnutých vedomostí. Tam sme dobrí. Ale hodnotiace – kritické myslenie, zasadenie poznatkov do celkového kontextu či tvorivosť sú na veľmi nízkej úrovni. Je nutné kompletne prekopať obsah učiva. Zredukovať ho. Nechať len najdôležitejšie veci, na nich stavať a popritom precvičovať mentálne schopnosti mládeže.

Ako by to malo vyzerať?

Študenti sa napríklad učia, kde a kedy sa ten-ktorý autor narodil, čo napísal, odrecitujú nejakú básničku a tam sa to končí. Nenasleduje žiadna diskusia, ni­kto sa ich nepýta na názor, vlastné hodnotenie. Nerozumejú dielu, nedokážu ho analyzovať. Čítanie aj počúvanie s porozumením je u nich čoraz vzácnejšie.

Podobne ako u dospelých...

To len dokazuje, že školstvo dlhodobo presadzuje starý, zle fungujúci systém. Ani ich v mladosti nikto neviedol k zvládaniu vyšších poznávacích funkcií a všetko stálo na memorovaní. Odučili sa dávať pozor, zamýšľať sa nad tým, čo je dôležité, na čo sa zamerať.

Čo s tým?

S tímom kolegov sme vypracovali analýzu súčasného stavu i metodiku, ktorá sa opiera o skúsenosti vyspelých krajín. Na Slovensku to však kompetentní odmietajú riešiť. Zahraničné odborné publikácie nie sú preložené, a ak nám ich niekto prinesie pod nos, stretne sa s nezáujmom.

Nedávno tu bola britská odborníčka na vzdelávanie Lucy Crehan, ktorá prešla šesť štátov s najvýkonnejším školstvom, analyzovala ich systémy a napísala o tom rozsiahlu publikáciu Tajomstvá úspechu svetových vzdelávacích superveľmocí. Na jej prezentáciu v Bratislave prišli traja ľudia. Práve ľahostajnosť je jedným z primárnych dôvodov, prečo to u nás nejde.

Pred desiatimi rokmi boli Estónsko, Kanada, Singapur, Fínsko či čínska provincia Šanghaj na našej úrovni alebo pod nami. Kompletne zmenili filozofiu edukácie, na ministerstvách vystriedali politikov odborníci, ponorili sa do literatúry, vybrali si to najlepšie a dnes sa ich študenti umiestňujú na popredných miestach v rámci sveta.

Nie je problém, že u nás chýba podpora mladých talentov?