Pri vzdelávaní ukrajinských detí Slovensko zlyhalo. Ich potenciál sa často končí na učňovke

Slovensko sa po vypuknutí vojny na Ukrajine muselo vyrovnať s príchodom desaťtisícov detí. Kým český systém ich od prvého dňa zapojil do povinnej školskej dochádzky (na nástup do školy mali spravidla 90 dní), slovenské ministerstvo školstva zmenilo výklad zákona a vzdelávanie až do septembra 2025 ponechalo na báze dobrovoľnosti.

Na stredných školách štát zanedbal úpravy prijímacieho konania, v dôsledku čoho jazyková bariéra odrezala talentovaných študentov od maturitných odborov a vytlačila ich na nematuritné učňovky či nekvalifikovaný trh práce. Štát doteraz nemá presné čísla o ukrajinských deťoch a mnohé sa v systéme úplne strácajú. Upozorňuje na to výskum Centra vzdelávacích analýz, do ktorého sa zapojili experti zo Slovenska aj z Českej republiky.

Podľa analytika a autora dokumentu Michala Rehúša štát premárnil kľúčové roky a fatálne zlyhal už na začiatku. Povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti začalo platiť až od vlaňajšieho septembra, teda až tri a pol roka od začiatku najväčšej migračnej vlny na Slovensku. „To, že sme z pozície štátu neavizovali vzdelávanie ako povinnosť, zásadne prispelo k tomu, že mnohé deti do škôl ani nenastúpili,“ vysvetlil pre Postoj Rehúš.

Ukrajinské deti na Slovensku to mali ťažšie aj pri prechode na stredné školy. Česko podľa Rehúša zaviedlo určité opatrenia pri prijímačkách či maturite – dali žiakom viac času, možnosť používať slovník, namiesto testu z češtiny zaviedli rozhovor a test z matematiky mohol byť v ukrajinčine. „Tieto kroky boli síce vnímané ako nedostatočné a málo účinné, no na Slovensku sme neurobili vôbec nič.“ Výhrada sa týka predovšetkým chýbajúcich úprav prijímacích skúšok na stredné školy. Slovensko prijalo niektoré iné opatrenia, napríklad úpravy Testovania 9 či financovanie jazykových kurzov.

Šikovní ukrajinskí žiaci často nevyužijú svoj potenciál pre jazykovú bariéru