Za školy bojujú petíciami

Viac než 3 500 rodičov a sympatizantov podpísalo petíciu proti návrhu na zrušenie Základnej školy na Okružnej ulici, ktorá má 155 detí. Nechcú, aby sa ich deti presúvali do inej školy, kde sa budú tlačiť v preplnených triedach. „Toto je škola rodinného typu, kde sa učiteľky môžu deťom venovať osobitne. Práve to nám vyhovuje. Je veľmi dobre vybavená, na jej obnove sa podieľali rodičia, sponzori aj učiteľský zbor, je úspešná v rôznych projektoch, adaptovali sa tu aj rómske deti a má veľmi dobré výsledky. Vôbec nám nie je jasné, prečo ju chcú rušiť,“ vyratúva predsedníčka rodičovskej rady Adriana Kuchárová.

Škola uspela vo viacerých projektoch vzdelávania rómskych detí a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde sú v hre desaťtisíce eur. Už tretí rok v nej funguje nultý ročník s veľmi dobrými výsledkami. „Chceme v tom pokračovať. Predložili sme plán, aby nám dali ešte rok šancu a my dokážeme, že ho prejdeme bez dlhov a budeme na nule,“ dodáva riaditeľka školy Božena Hrdinová s tým, že počet detí majú už niekoľko rokov stabilizovaný.

Podobná situácia panuje aj v Základnej škole na Tatranskej ulici, aj tu rodičia spísali petíciu za jej zachovanie. Zrušenie školy považujú za nepochopiteľné, nelogické, neefektívne a najmä nekoncepčné aj z pohľadu budúcnosti. „Naša škola má dlhodobé koncepčné zámery, ktoré postupne napĺňa už niekoľko rokov. Má dobré meno, najlepšie výsledky, vynikajúcu polohu, vhodný areál, bezbariérové prístupy pre hendikepované deti a nadštandardne vzdelaných pedagógov pre prácu s týmito deťmi,“ zdôvodňuje predsedníčka rodičovskej rady Dana Kyjanicová.

Pod mesto v súčasností patrí štrnásť základných škôl. Ich racionalizáciu radnica zdôvodňuje ekonomikou. V tomto roku jej chýba na ich prevádzku takmer 240–tisíc eur. „Klesol demografi cký vývoj, kapacity škôl sú v priemere naplnené na niečo vyše 50 percent a financie na školstvo od štátu nestačia na pokrytie prevádzkových nákladov, o investičných potrebách nehovoriac. Na nevyhnutné rekonštrukcie a riešenie havarijných stavov potrebujeme zhruba 6,5 milióna eur,“ uviedla hovorkyňa primátora Monika Pastuchová.

Na stranu mesta sa postavil aj Klub riaditeľov verejných základných škôl v Banskej Bystrici. Racionalizáciu podporilo dvanásť riaditeľov základných škôl, proti boli len dve dotknuté. „Je to absolútne nevyhnutný krok. Za posledných desať rokov klesol počet žiakov o zhruba 4 300, čo kapacitne predstavuje deväť až desať škôl. Tu bola za posledné roky vyradená doteraz len jedna. Štyri školy s dobrou naplnenosťou doplácajú na tie ostatné a všetci žijeme z ruky do úst,“ uviedol za klub riaditeľ školy v mestskej časti Podlavice Milan Pápay.

V červených číslach je desať škôl, prečo voľba padla práve na spomínané dve? „Sú to školy s najvyššími prevádzkovými nákladmi a pomerne najnižšou naplnenosťou. Zohľadňovali sme aj počet škôl v danom obvode, ktoré by tam žiakov mohli prijať a nemali by problém s cestovaním,“ odpovedal Pápay. Nevylúčil, že v budúcnosti bude racionalizácia pokračovať. V najbližších rokoch sa síce očakáva zvýšenie počtu detí, podľa Pápaya však aj po redukcii bude mať mesto vo svojich školách dostatočné kapacity najbližších 15 rokov. Návrhom redukcie škôl sa budú poslanci zaoberať na niektorom z najbližších rokovaní.

Zdroj: SITA (Pravda)