Technické smery hrajú prím

Klára Javorská z personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder tvrdí, že najväčšie problémy s hľadaním práce majú predovšetkým absolventi humanitných smerov ako pedagogika, filozofia, andragogika, kulturológia, sociálna práca a podobne. Títo ľudia majú iba malú šancu zamestnať sa vo vyštudovanom odbore v súkromnom sektore a verejný negeneruje tiež dostatočný dopyt v porovnaní s počtom absolventov, ktorý tieto školy každoročne produkujú.

Výsledkom je, že ak si aj prácu nájdu, pravdepodobne to bude mimo ich odboru, či na stredoškolskej pozícii. V konečnom dôsledku tak študovali zbytočne. Čo sa týka škôl ako takých, lepšie meno majú tie tradičné a založené v tradičných univerzitných centrách. Školy z menších miest už majú imidž horší.

Najžiadanejší sú stále absolventi technických smerov od IT, cez elektrotechniku až po strojárstvo, ale aj ekonómovia. Aktívna angličtina je už považovaná za samozrejmosť. Veľkou výhodou je aj prax alebo odborná stáž absolvovaná vo firme, kde si chce uchádzač po skončení štúdia hľadať zamestnanie.  Aj študenti menej žiadaných odborov však majú šancu nájsť si prácu. Záleží od ich vlastnej snaživosti. Radoslav Barna zo spoločnosti Grafton Recruitment, ktorá je sprostredkovateľom práce vysvetľuje, že platí pravidlo, kto pracovať chce, ten si prácu nájde.

„Dnešní absolventi sú draví, sebavedomí a ambiciózni. Keďže majú možnosť počas štúdia cestovať, ich jazyková vybavenosť je mnohokrát lepšia ako u starších kolegov. Majú skúsenosti z výmenných pobytov, ich prejav je sebavedomý, ak k tomu pridajú ochotu cestovať a možnosť migrovať za zamestnaním do iných lokalít v rámci Slovenska, ich šance na zamestnanie sú takmer na maxime. Kandidáti z pohraničných regiónov v rámci východného Slovenska, ktorí sa rozhodnú nevycestovať a ostať doma, majú možnosti oklieštené takmer na minimum. Spoločnosti vo výberových konaniach uprednostnia skôr skúsenejšieho kandidáta, ako nepopísaný list. Je to pre nich z hľadiska nákladov lacnejšie.“

Faktom ostáva, že uchádzači o zamestnanie si často za svoj neúspech pri prijímacích pohovoroch môžu aj sami. „Ide o elementárne veci, ktoré podceňujú. Nevedia na akú pozíciu poslali životopis, nepripravia si informácie o spoločnosti, neprecvičia si odbornejšiu terminológiu v cudzom jazyku, prídu zle oblečení, sú nesústredení, nevedia za koľko peňazí sa majú predať... Tieto informácie sú verejne dostupné na mnohých portáloch, “vysvetľuje Barna.

Prakticky o svoju budúcnosť by sa mali zaujímať už maturanti, pri výbere vysokej školy by mali byť obozretnejší, čím by slabšie školy prirodzene oddelili od tých kvalitnejších.

Zdroj: SITA (Korzár)