Prevádzka školy

Rebríček škôl má rezervy

Rebríček škôl má rezervy
Údaje INEKO nie je možné stotožniť s kvalitou jednotlivých škôl. O kvalite škôl by viac povedalo meranie pridanej hodnoty školy. Teda to, aké vedomosti a zručnosti škola svojim žiakom odovzdala.

Keď v pondelok Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil tohtoročný rebríček najlepších základných a stredných škôl, prázdninujúci učitelia ho okomentovali ako presný súčet nepresných čísel. Nepozdáva sa im totiž metodika jeho vzniku a najmä to, že nejde o komplexné hodnotenie škôl.

Riaditeľ košického Gymnázia na Šrobárovej ulici Slavomír Harabin sa vôbec nestotožňuje s tým, že podľa rebríčka sú najlepšie školy na východe. „Tento rebríček beriem s rezervou, má síce výpovednú hodnotu, ale nič nehovorí o vklade školy do žiakov, nestotožňujem sa s ním,“ povedal Harabin.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj učiteľka z nitrianskeho Gymnázia Golianova. „V Nitrianskom kraji sa pred štátne gymnázium dostalo cirkevné, ktoré naberá žiakov aj v druhom kole prijímačiek. Sú tam slabí žiaci, moji kolegovia ich doučujú, ale v rebríčku sú lepší, čo je zvláštne,“ povedala.

Analytik INEKO Matej Tunega pointu rebríčka vysvetľuje tým, že nejde o zoznam najkvalitnejších škôl, ale o výsledky ich žiakov napríklad v testovaní deviatakov či to, ako sa umiestňujú v súťažiach či v olympiádach a podobne. Ministerstvo školstva hovorí, že zverejňovanie informácií o jednotlivých školách je legitímne a čiastočne môže prispieť k lepšiemu rozhodovaniu o výbere základnej alebo strednej školy. Je to obmedzený obraz

Riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky Matej Šiškovič povedal, že údaje INEKO nie je možné stotožniť s kvalitou jednotlivých škôl.

„Toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré dokážu poskytnúť len veľmi obmedzený obraz o výsledkoch žiakov a o kvalite jednotlivých škôl,“ spresnil Šiškovič.

Dodal, že nezohľadňuje ďalšie podstatné charakteristiky škôl, ktoré sa buď nemerajú, alebo sa ani merať nedajú (napríklad atmosféra v škole). Zároveň nič nevypovedá o príčinách dosiahnutých výsledkov a o faktoroch, ktoré ich ovplyvnili.

Šiškovič preto odporúča, aby sa rodičia a žiaci pri hodnotení škôl neriadili len týmito informáciami. „V prípade rozhodovania sa o výbere základnej a strednej školy odporúčame využiť aj ďalšie zdroje informácií o jednotlivých školách. Napríklad informácie na internetovej stránke školy, navštíviť ju počas dňa otvorených dverí, prípadne prísť na otvorené hodiny, pýtať sa rodičov, ktorých deti navštevujú danú školu,“ povedal Šiškovič.

Analytik Matej Tunega povedal, že podľa INEKO k zlepšeniu výpovednej hodnoty rebríčkov by mohlo významne prispieť ministerstvo školstva. „Ak by plošne zaviedlo testovanie aj v 5. ročníku základnej školy a tiež pri nástupe do základnej školy, dala by sa zistiť pridaná hodnota jednotlivých škôl. Čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom,“ povedal Tunega. Ministerstvo tento rok prvýkrát zverejnilo pridanú hodnotu vo vzdelávaní z povinného maturitného predmetu slovenský jazyk a literatúra.

Zdroj: SME

→ všetky správy