Pri hľadaní práce škola nehrá rolu

„Nájdu sa aj takí. Mnohí však túto prácu robia popri vzdelávaní,“ povedala Katarína Ferenčíková, PR manažérka spoločnosti Best Hotel Properties. Tá zastupuje hotely Kempinski v Bratislave a Vysokých Tatrách a tiež hotel CrownePlazav Bratislave. Vyššie, ako požadované minimálne vzdelanie majú nielen upratovačky, ale aj chyžné, pracovníci strážnej služby či pokladníci a baliči. Pri pohovoroch v hoteloch pritom vyššie vzdelanie uchádzača často nezvýhodní. „Dôležitejšia je prax a schopnosti,“ tvrdí Jaroslava Dobríková z hotela Kaskády v Sliači.

Kríza núti robiť inú prácu
Problém s vysokou kvalifikovanosťou nie je iba u nás. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je fenoménom na celom svete. „Znásobila ho kríza a tiež vysoké školy. Produkujú ľudí, ktorí nie sú pre trh práce užitoční,“ tvrdí. Kýmv minulosti bolo vysokoškolákov štvrtina, dnes je to vyše polovica. Vysoký počet nezamestnaných núti uchádzačov o prácu vziať aj prácu, na ktorú stačí nižšia kvalifikácia, akú majú. „Ak by sa znížila nezamestnanosť, ľudia by si hľadali prácu v sektore, ktorý vyštudovali,“ hovorí Páleník. Každý desiaty človek u nás navyše pracuje v zahraničí. „Nezamestnanosť u nás síce klesá, ale len opticky. Je otázne, či v budúcnosti budú pribúdať nižšie alebo vyššie platené pozície,“ dodal Páleník.

Dôležitejšie sú skúsenosti
Vyššie ako stredoškolské vzdelanie má až 94 percent servisných technikov. To by pritom ich zamestnávateľom stačilo. Tomáš Filip, IT riaditeľ firmy Edenred Slovakia, upozorňuje, že je rozdiel, ak firma v IT nepodniká. Ak hľadá človeka na pomocné pozície, nepotrebuje špecialistov s vysokou kvalifikáciou. „V mnohých firmách sú na pozíciách ľudia s vyšším vzdelaním, ako je potrebné. A nie je vôbec pravidlom, že dosahujú vyšší výkon alebo lepšie výsledky,“ povedal Filip. Špecialisti sa na takýchto miestach môžu nudiť . Lepšie je preto podľa neho zamestnať stredoškolsky vzdelaného človeka, ktorý má skúsenosti.

Po čase môžu odísť
Zamestnávať ľudí s vyšším vzdelaním, ako si pozícia vyžaduje, sa nevypláca ani podľa Daniely Schweizer, náborovej manažérky Peugeot Citroën Slovakia. „Ak sa niekto hlási s vyšším vzdelaním na post stredoškoláka, snažíme sa ho upriamiť na pozície, kde by mohol využiť svoj potenciál a vzdelanie,“ dodala. V automobilovom priemysle, kde je priemerný mesačný plat okolo 700 eur, je pritom mnoho ľudí, ktorí majú vyššie ako požadované vzdelanie. Ide namä o lakovníkov a autoklampiarov. Ak človek pracuje na nižšej pozícii, než na akú má vzdelanie, je podľa Schweizer len otázkou času, kedy stratí motiváciu. Ak mu firma neponúkne lepšie miesto, je pravdepodobné, že odíde.

Inak je to s ľuďmi, ktorí síce majú vyššie vzdelanie, ale robia v inom odbore, ako vyštudovali. Sú to napríklad učitelia. Tí radšej pracujú na nižšej pozícii a mimo svojho odboru, kde dostanú vyšší plat. „Sú ochotní vzdať sa svojej práce a akceptovať miesto pre stredoškoláka, s oveľa vyšším platom. Aj u nás máme prípady, že vyštudovaní učitelia pracujú ako asistenti, tlmočníci,“ povedala Schweizer.

Zdroj: SITA (SME)