Po rokoch štát konečne pustí osobných asistentov do škôl

Šikovnému žiakovi na vozíku odporučili vzdelávanie v špeciálnej škole, ďalšiu žiačku so zdravotným znevýhodnením doma vzdelávajú rodičia, pretože jej v škole nemá kto pomôcť s návštevou toalety. Aj toto je realita fungovania detí so zdravotným znevýhodnením v slovenských školách.

Mnohí žiaci sú odkázaní na pomoc iných – nedokážu sa sami obliecť, najesť či ísť na toaletu. Takéto služby niektorým z nich poskytujú osobní asistenti. Doposiaľ však mali z nepochopiteľných dôvodov vstup na pôdu školy zakázaný. Roky sa tak deti spolu s rodičmi točili v začarovanom kruhu – keďže im v škole nemal kto pomôcť pri sebaobslužných úkonoch, mohli tam tráviť len na pár hodín týždenne a rodičia mali problém zaradiť sa do pracovného života.

Zmenu k lepšiemu by mala priniesť úprava zákona. Poslanci totiž minulý týždeň schválili novelu, ktorá umožní, aby mohli mať žiaci pri sebe na vyučovaní osobného asistenta. Kompetentní už teraz hovoria o tom, že nová legislatíva neodbremení iba rodičov, ale aj samotné školy. Tie majú totiž po novom od septembra povinnosť pomáhať deťom so zdravotným znevýhodnením viac ako doposiaľ.

Ako však bude vyzerať realizácia zmien v praxi a či sa naozaj niektorým rodičom aspoň sčasti uľaví, ukáže čas. Priznávanie príspevkov na osobnú asistenciu je totiž v kompetencii ministerstva práce a to nemusí vyhovieť všetkým žiadostiam o navýšenie. Rezort už teraz avizuje, že s novelou nesúhlasí a považuje ju za nesystémovú. Odkazuje, že o deti sa má počas vyučovania „postarať“ ministerstvo školstva.

Sociálne vylúčenie

Inštitút osobnej asistencie upravuje zákon opeňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Nárok na príspevok na osobného asistenta má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je na takúto pomoc odkázaná. Príspevok schvaľuje ministerstvo práce a určuje, na koľko hodín osobnej asistencie ročne má žiadateľ nárok.

Podľa vyššie uvedeného zákona nemohli doposiaľ osobní asistenti sprevádzať žiakov na vyučovaní. V praxi to teda fungovalo tak, že ich iba odprevadili po vstup do budovy a odišli, prípadne ich po vyučovaní vyzdvihli.

„Mnohé deti potrebujú pomoc pri jedení, pití, obliekaní sa aj úkonoch osobnej hygieny, aby sa mohli vzdelávať v podmienkach, kde bude zachované ich zdravie a ľudská dôstojnosť,“ vysvetľuje Zuzana Suchová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

V školách to podľa nej momentálne funguje rôzne. Ak je priestor, niekde sčasti osobného asistenta zastúpi asistent učiteľa. Nie vždy však na to majú čas, pretože sa musia starať aj o iné deti a do ich kompetencií úkony osobnej asistencie nepatria.

„Ak tam nie je nikto, kto by tým deťom asistoval, školy ich odmietnu prijať. Rodičia potom musia nedobrovoľne voliť individuálne vzdelávanie,“ vysvetľuje s tým, že čas v škole sa neraz obmedzí na dve hodiny týždenne. Dieťa je tak vyčlenené z kolektívu svojich rovesníkov a rodič je nútený odísť z práce, aby sa oň mohol starať a vzdelávať ho. Takéto problémy zažívajú rodičia nielen na štandardných, ale aj na špeciálnych školách.

Cudzí človek a intimita

Žiaci a žiačky, ktorým sa podarilo školy navštevovať, sa podľa Zuzany Suchovej roky pre obmedzenie v zákone dostávali do nepríjemných situácií.