Fico chce rušiť úrady. Či tým ušetrí isté nemá

Nemenovaná obec zase použila štátne peniaze určené pre základnú školu na chod škôlky, ktorú mala platiť z vlastnej kasy. "Ušetrené" peniaze použila na splácanie úveru – a našlo sa opäť aj na odmeny pre starostom vymenovaného riaditeľa či podriadených – 43-tisíc eur. To sú príklady prešľapov, ktoré odhalili kontrolóri krajských školských úradov. Aj oni by mali prísť o prácu pri rušení miestnej štátnej správy, ktoré ohlásil premiér Robert Fico.

Druhý pokus
Jedným dychom treba dodať, že efektívnosť kontrol je otázna. Ročne prejde cez "ruky" krajských školských úradov vyše 1,2 miliardy eur. Šestnásť kontrolórov dokáže prekontrolovať približne tri percentá z tejto sumy a predvlani takto kontrolóri zachránili štátu 87-tisíc eur. Rezort pritom ročne vynaloží na chod školských úradov a platy 240 zamestnancov vyše päť miliónov eur. "Keby nekontrolovali vôbec, prešľapy škôl a zriaďovateľov by sa začali množiť," upozorňuje šéf kontrolórov z ministerstva školstva Ivan Hargaš. Úrady plnia aj mnohé ďalšie funkcie. Premiér Fico sa pokúsil zrušiť školské úrady už v roku 2006, narazil však na koaličného partnera SNS. "Muselo by sa zriadiť zhruba 18 oblastných úradov, čo by vyvolalo vyššie náklady," hovorí aj dnes exminister školstva Ján Mikolaj (SNS). Rezort pod jeho vedením vypracoval niekoľko variantov rušenia, úplnú stratu kontroly štátu v regiónoch však vylúčil. "Skúsenosti nasvedčujú, že kameňom úrazu pri realizácii tokov finančných prostriedkov je hlavne výkon kontrolnej činnosti," hovorí prednostka Krajského školského úradu v Trnave Mária Gašparíková.

Nová taktika
Nová stratégia vlády ráta skôr so zlučovaním ako s úplným rušením. "Školská správa by mala prejsť na integrované obvodné úrady, kde by mal minister školstva právo na vymenovanie riaditeľa školského odboru," vysvetľuje minister školstva Dušan Čaplovič. Školskí, dopravní či pozemkoví úradníci štátu by mali sídliť všetci v jednej budove a štát by tak usporil. Konkrétne čísla zatiaľ nepoznáme. "Vláda chce ukázať, že šetrí na úradníkoch a budovách, čo je chvályhodné, ale zatiaľ nespresnila, ako to chce dosiahnuť," upozorňuje expert na verejnú správu Erik Láštic s tým, že podobné pokusy v minulosti priniesli úspory len na papieri. "Premaľovať budovu nestačí, šetrenie musí byť podmienené vyššou efektivitou," dodáva analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál.

Podľa vysokého úradníka rezortu Zdenka Krajčíra je kontrola finančných tokov len jednou z mnohých, ťažko nahraditeľných kompetencií krajských úradov. "Sú jediným medzičlánkom medzi ministerstvom a zriaďovateľmi," upozorňuje. Úrady rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam riaditeľov škôl o prepustení učiteľa alebo vyhodení žiaka zo školy. Vymenúvajú predsedov maturitných komisií, radia školám aj učiteľom a po zavedení kreditového systému riešia napríklad aj sťažnosti učiteľov vo veci neuznania kreditov riaditeľom. To všetko by po novom musel štát rozdeliť medzi nové integrované úrady, krajskú a obecnú samosprávu či úplne zrušiť.

Presun na samosprávu
Obce a mestá si vedia predstaviť prechod štátnych úloh na svoje plecia. "Pri decentralizácii bol zámer presunúť čo najviac kompetencií na obce a samosprávne kraje. Podmienkou, aby mohla obec vykonávať prenesený výkon štátnej správy v školstve, je, aby mala postavenie školského úradu a zamestnávala odborníka pre oblasť školstva. Do dnešného dňa je z celkového počtu 2 930 obcí len veľmi málo školským úradom, a preto všetky činnosti musia zabezpečovať krajské školské úrady," hovorí Krajčír. Celkom presne je to 143 obcí, v podstate len každé mesto. "Spoločné obecné školské úrady sú jedna z ciest na prevzatie časti pôsobností krajských školských úradov, nie všetkých. Štát si musí ponechať kontrolu nad metodikou a kvalitou vzdelávania," hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Jozef Turčány. ZMOS podľa neho uvažuje o presune úloh od roku 2006. Presun úloh na obce si však zatiaľ nevedia predstaviť školskí kontrolóri ani analytici – aj pre negatívne prípady z úvodu tohto článku.

"Pri súčasnom výpadku podielových daní ako zdroja financovania originálnych kompetencií obcí sa tento jav vyskytuje čoraz častejšie," hovorí kontrolór Hargaš. "Samospráve treba viac veriť, v dobrom i zlom," oponuje Turčány. V najbližšom čase sa však zmeny zrejme nedočká. "Chceme rušiť krajskú správu, ale nechceme, aby štát stratil všetky ingerencie v oblasti štátnej politiky v oblasti školstva. Nemôžeme všetko nechať na regióny, to by bol každý región štátom v štáte," uzatvára minister Dušan Čaplovič.

Zdroj: SITA (hnonline.sk)