Externých študentov ubúda, od septembra budú všetci platiť

Doteraz sa totiž aj niektoré externé programy dali študovať bezplatne, čo od budúceho akademického roka nebude možné. Pokles však môže súvisieť aj s presýtenosťou pracovného trhu niektorými absolventmi. Aj keď sú univerzity pri porovnávaní opatrné, lebo na väčšine z nich ešte neuzavreli podávanie prihlášok, nižší záujem o externé štúdium je už viditeľný. Zaznamenali ho napríklad na Univerzite Komenského. Prejavil sa na troch fakultách – sociálnych a ekonomických vied, právnickej a prírodovedeckej. Právnická fakulta zaregistrovala pokles záujmu o viac ako tretinu a prírodovedecká až o polovicu. Fakulta sociálnych a ekonomických vied preto externé štúdium ani neotvára. „O zrušení programov však nemožno hovoriť, lebo výučba vo vyšších ročníkoch bude pokračovať a nevylučujeme, že štúdium v budúcnosti opäť otvoríme,“ uviedol prorektor pre študijné veci UK Ján Pekár.

Nižší záujem uchádzačov o externé štúdium si všimli aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde sa však prejavil už tohto roku. „V súčasnosti u nás študuje 4 202 externých študentov, čo je o 365 menej ako v predchádzajúcom roku,“ porovnala prorektorka pre pedagogickú činnosť Milota Vetráková. Na Prešovskej univerzite sa pokles záujmu dotkol napríklad študijného programu predškolská a elementárna pedagogika, vo väčšine prípadov je však rovnaký ako v predchádzajúcich rokoch. Slovenská technická univerzita klesajúci trend registruje už dlhodobo. „Celkovo sa počet študentov v externej forme za posledných päť rokov znížil o 80,6 percenta – z 3 958 v roku 2006 na 768 v tomto roku,“ zhodnotila Zuzana Mokošová z STU. Väčšina fakúlt podľa nej preto postupne prešla len na ponuku dennej formy štúdia. Mierny pokles evidujú i na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, kde sa však sústreďujú najmä na denné štúdium.

Dôvodov, prečo uchádzačov o diaľkové štúdium ubúda, je viac. Pokles na Právnickej fakulte UK zrejme súvisí s tým, že sa pracovný trh „presýtil“ vyštudovanými právnikmi, ako aj s tým, že ponúk na také štúdium je prebytok. „Na iných fakultách to však skutočne môže byť zapríčinené spoplatnením štúdia,“ usúdil Pekár. „Polovica fakúlt zaznamenala pokles kvôli spoplatneniu. Ostatné takú súvislosť nevidia,“ zhrnul Milan Portik, prorektor pre vzdelávanie Prešovskej univerzity. Podľa Vetrákovej z UMB je za poklesom viacero faktorov – prvé spoplatnenie externého štúdia od akademického roka 2008/2009, presun záujmu o toto štúdium do Česka, kde je bezplatné, zrušenie ponuky bezplatných študijných programov od budúceho akademického roka, zníženie počtu absolventov stredných škôl v súvislosti s klesajúcou pôrodnosťou, ale aj získanie vysokoškolského diplomu zamestnancami verejnej správy, ktorí tú povinnosť mali zo zákona, inak by ich prepustili. „Je to štúdium, ktorým si vzdelanie dopĺňali najmä zamestnanci a ľudia starších vekových kategórií. Vzniklo i veľa súkromných vysokých škôl, ktoré sa orientujú hlavne na externé štúdium. Nemôžeme to zdôvodňovať iba spoplatnením,“ vysvetlil prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár. Podľa neho by sa to však nemalo nejako dramaticky odraziť na finančnej situácii vysokých škôl. Ako však upozornil, zlý demografický vývoj sa prejavuje už aj na dennom štúdiu, kde bude tiež ubúdať študentov. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky môže byť za zníženým počtom uchádzačov o externé štúdium i to, že sa im po zavedení školného neoplatilo investovať peniaze do nevyhovujúceho vzdelania. „Externé štúdium na Slovensku nie je veľmi kvalitné. Ľudia možno zistili, že to nie je výhodné a radšej pôjdu študovať inam. Preto tak veľmi rastie počet slovenských študentov v Českej republike,“ zdôvodnila Kleštincová.

Spoplatnenie podľa nej obmedzilo snahu vyberať si čo najľahšie štúdium len preto, aby ľudia mali diplom. „V tom sa ten trh prečisťuje od tých, ktorým nezáležalo na kvalite vzdelania,“ hovorí Kleštincová. Je však presvedčená, že samotnú kvalitu štúdia spoplatnenie externého vzdelávania nezlepšilo. „Iba to možno odradí tých, ktorí za štúdium požadujú kvalitu a vedia, že aj napriek plateniu ju nedostanú. Kvalitu externého štúdia to však nezvýši.“ O tom, že externí študenti budú bez výnimiek platiť, rozhodol parlament pred rokom. Zmenu si vyžiadal nález Ústavného súdu, podľa ktorého je protiústavné, ak za svoje vzdelávanie platí len jedna skupina študentov. Poslanci tak mali na výber iba dve možnosti – aby mali všetci externisti štúdium zadarmo, alebo všetci platili. Rozhodli sa pre druhú, opatrenie začne platiť už v septembri tohto roka.

Zdroj: SITA (Pravda)