V škole som hlavne kvôli deťom

Popri tom všetkom je aj triednou šiestakov a koordinátorkou environmentálnej výchovy. A hoci výplatná páska učiteľov by mohla ukazovať vyššie sumy, na proteste v Bratislave sa nezúčastnila. „Áno, potešil by ma vyšší plat, ale v škole som hlavne kvôli deťom,“ vysvetľuje svoj postoj učiteľka.

Pedagogické vlohy zdedila po starom otcovi, veď aj on bol učiteľom. „Nezáleží mi na tom, či s učivom meškám dve – tri hodiny. Dôležité je, aby deti mali vedomosti,“ vysvetľuje svoju filozofiu. Na hodinách je vraj veľmi prísna, ale spravodlivá. Svojim žiakom sa snaží vštepiť aj lásku k okolitej prírode. Spolu vypracúvajú rôzne projekty, prednášky, chodia na exkurzie, či už na čistiareň odpadových vôd alebo len tak sa pozrieť na remeslá počas jarmoku.
„Páči sa mi, že je to spolupráca všetkých a na podobných aktivitách sa zúčastňuje celá škola. Sme totiž dobrý tím a máme podporu z vedenia školy,“ hodnotí dvadsaťdeväťčlenný kolektív Katarína Krivjančinová.

S kolegyňami si síce konkurujú, ale len zdravo. Navzájom si skôr pomáhajú. „Používam učebnice aj staršieho dáta, ale siaham aj po nových. Často využívam internet a robím prezentácie v PowerPointe,“ delí sa so skúsenosťami zapálená triedna dvadsiatich troch žiakov. Podľa nej v školstve by mali ostať ľudia, ktorí chcú žiť so školou a žiakmi. Vyžaduje to veľa času a námahy aj po tom, čo žiakom v škole odzvonilo. Keď však stretne svojho bývalého žiaka a on mi s úsmevom povie: „Pani učiteľka, ďakujem vám za tú matematiku“ – a ja cítim, že to myslí úprimne. Na to som hrdá.“ A práve to je jej receptom na spokojnosť.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)