Rozhodovanie ako proces voľby najvhodnejšieho riešenia

Avšak pri objavení alebo pri očakávaní zložitého problému a pri dostatku času na jeho riešenie je vhodné postupovať podľa tzv. rozhodovacieho algoritmu.

Rozhodovací proces chápeme ako sled určitých krokov, resp. fáz. Pre naše potreby považujeme za účelné stanoviť nasledujúci obsah jednotlivých fáz, ktoré znázorňuje schéma jednotlivých fáz rozhodovacieho algoritmu.

Jednotlivé fázy rozhodovania majú tento hlavný obsah:

• Vznik problému – objavenie problému a rozhodnutie o tom, ako sa pristúpi k jeho riešeniu.
• Definovanie problému – identifikácia a analýza situácie, analýza problému, jeho príčin (tzv. kauzálna analýza), možných dôsledkov v prípade jeho neriešenia.
• Stanovenie kritérií pre výber vhodného riešenia (všeobecné požiadavky na možné riešenia – legálnosť, ekonomickosť, realizovateľnosť).
• Tvorba (generovanie) možných variantov riešení pomocou vhodných metód.
• Porovnávanie a hodnotenie vybraného riešenia podľa stanovených kritérií – posúdenie jeho pozitívnych i negatívnych dôsledkov.
• Výber vhodného riešenia.
• Formulácia rozhodnutia a organizácia určenia, realizátorov spomínaného rozhodnutia, postupov a pod.
   

Schéma znázorňuje aj možný postup pre také situácie, keď pôvodne nájdené riešenia nevyhovujú požiadavkám. V tomto prípade sa postupuje nasledovne:

• vrátiť sa k fáze generovania variantov riešenia a pokúsiť sa hľadať pre dané podmienky a kritériá iné možné riešenia,
• prehodnotiť kritériá, zvážiť, ktoré z nich môžu byť prípadne miernejšie (jednoduchšie),
• predefinovať problém (eventuálne odstúpiť od riešenia problému, vzdať sa cieľa, s uvedomením si z toho vyplývajúcich rizík či iných dôsledkov.

Väčšinu rozhodovacích problémov môže riaditeľ školy riešiť bez zdĺhavých analýz vďaka svojim znalostiam a skúsenostiam využitím rutinného prístupu.

Vybrané z publikácie Personalistika v práci riaditeľa školy.