Personalistika

Budovanie pocitu spolupatričnosti a oddanosti zamestnancov

Budovanie pocitu spolupatričnosti a oddanosti zamestnancov
Oddaní zamestnanci sú niečím, po čom túži každý riaditeľ. Dokážu byť prínosom v dobrých časoch, ochotne znesú viac, ak sa veci začnú vyvíjať horšie. Umožnia odlíšenie jednej školy od iných, podobných, dokážu vniesť do školy takú kvalitu vyučovania a vzťahov, o ktorých môžu iné školy len snívať. V optimálnom prípade si školu „adoptujú“ za svoju, budú sa snažiť vykonávať svoju prácu čo najlepšie bez ohľadu na to, či ich niekto kontroluje alebo nie.

Strategické desatoro vedenia školy pre zlepšenie oddanosti a angažovanosti zamestnancov:

1. Odlíšenie vlastnej školy od iných „konkurujúcich“ – či už prostredníctvom hodnôt, ktoré škola deklaruje, že vyznáva (napríklad športová, tanečná, cirkevná, „škola, ktorá má rada deti“), alebo výkonu, ktorý v nejakej oblasti dosahuje (reputácia školy a jej učiteľov, napríklad v oblasti jazykovej prípravy).

2. Priebežne informovať o hodnotách a cieľoch školy, o jej výnimočnosti či úspechoch tak, aby sa zamestnanci so školou identifikovali, aby boli hrdí, že pracujú práve v „tej“ škole. Ideálne by z tohto hľadiska bolo, ak by práca pre školu prispievala k osobnej prestíži zamestnancov.

3. Chápať, že lojalita a oddanosť sú obojsmerná záležitosť. Vedenie, ktoré nerešpektuje a nie je oddané svojim zamestnancom, nemôže očakávať, že oni budú oddaní jemu.

4. Neustále mať na pamäti budovanie atmosféry dôvery spočívajúcej v jednoduchých pravidlách:

  • v čestnom a férovom správaní voči zamestnancom,
  • v dôslednom uplatňovaní spravodlivosti a zásluhovosti,
  • v dodržiavaní sľubov a politike otvorených dverí v komunikácii so zamestnancami na všetkých úrovniach.

5. Vytvoriť systém nepísaných (je však možné realizovať aj v písomnej podobe) pravidiel o tom, že so zamestnancami sa vychádza ako s partnermi. Usiluje sa skôr o spoluprácu založenú na konsenzuálnych hodnotách viac než na kontrole a direktívnom prístupe.

6. Búrať hranice medzi oddeleniami, ktoré v školách vznikajú, a to prepájaním čo najrôznejších ľudí spoluprácou na rôznych projektoch, a o to isté sa usilovať vo vzťahu vedenia voči podriadeným.

7. Viditeľne, no nielen deklaratívne sa snažiť o rozvoj všetkých zamestnancov. Takáto orientácia by mala byť ťažiskovou v rámci celej školy.

8. Neustále prepájať ciele školy s individuálnymi cieľmi jej zamestnancov.

9. Usilovať sa o obohatenie práce podriadených tak, aby u nich dochádzalo k vyššej spokojnosti s prácou samotnou. Snažiť sa poskytovať príležitosti, ku ktorým by sa inde nemuseli dostať.

10. Premyslenou personálnou politikou zamestnávať takých uchádzačov o zamestnanie, u ktorých je väčší predpoklad stotožnenia sa s cieľmi školy a s jej v budúcnosti zamýšľanou firemnou kultúrou.

Oddanosť zamestnancov je kvalitou, ktorú je veľmi ťažké postihnúť, ešte ťažšie vybudovať či dosiahnuť. Oplatí sa ňou však disponovať, pretože jej skutočný význam sa prejaví najmä v ťažkých časoch.

Z publikácie Personalistika v práci riaditeľa školy.