Prevádzka školy
Najlepší maturanti sa za učiteľov nehrnú
„Som o tom presvedčený a otvorene to hovorím – budúci učitelia nepochádzajú zo špičky absolventov stredných škôl. A to potom ovplyvňuje kvalitu vzdelávania na základných a stredných školách,“ hovorí pesimisticky René Bílik, dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Získať najšikovnejších spomedzi maturantov má problém aj ich fakulta, ktorá je pritom v hodnotení Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry už niekoľko rokov považovaná za najlepšiu pedagogickú fakultu na Slovensku. „Prihlási sa aj veľa kvalitných študentov, ale napokon tú čiaru posúvame stále nižšie a nižšie, lebo tí najlepší si nakoniec vyberú iné školy, kde ich tiež prijali,“ hovorí dekan fakulty.
Mnohí z tých, čo sa na pedagogiku aj dajú, to zas berú ako východisko z núdze. „Musím povedať, že aj k nám chodia šikovní mladí ľudia, ale prichádzajú s vedomím, že sa rozhodli pre oblasť, ktorá nie je v spoločnosti atraktívna a dostatočne oceňovaná. Veľmi často chápu štúdium učiteľstva ako prípravu na úplne iné povolanie,“ dopĺňa Bílik. Podobné problémy majú podľa Bílika všetky fakulty, ktoré pripravujú učiteľov. Postupne sa pritom dostali do situácie, keď už ani nerobia prijímacie skúšky. „Prijímacie konanie je závislé od výsledkov zo stredných škôl, čo znamená, že dnes si už nevyberáme a zväčša len prijímame,“ vraví.
Problém s nájdením kvalitných absolventov potvrdzujú aj oslovené riaditeľky škôl. „Mnohí si to štúdium vybrali ako z núdze cnosť. Keď sa tých šikovnejších pýtame, či by mali záujem, že by sme ich aj vzali, tak povedia, že u nich nikto z krúžku nechce ísť učiť,“ hovorí o skúsenostiach s praktikantmi Jarmila Chmurová, riaditeľka Základnej školy na ulici Jána Bottu v Trnave.
V škole teraz hľadajú dvoch učiteľov – angličtinára a učiteľa s kombináciou geografia – telesná. Na stanovenú kombináciu, kde potrebujú zastupovanie učiteľky na materskej, nie je veľa učiteľov. „Pri angličtine sú aj nejaké prihlášky, ale niektorí, čo sa hlásia, majú len certifikáty, nie štátnicu. Máloktorý uchádzač zodpovedá tomu, čo by sme potrebovali,“ vraví riaditeľka. Keď uchádzač príde na pohovor, hneď je na ňom poznať, či s deťmi už pracoval, alebo prišiel úplne z iného odvetvia. „Neviem, aký by bol angličtinár na základnej škole poľnohospodársky inžinier, ktorý si spravil štátnicu z angličtiny,“ spomína Chmurová.
Podobne sú na tom v Základnej škole v Turni nad Bodvou, kde hľadajú učiteľa pre prvý stupeň, ale aj nemčinára, slovenčinára a zároveň učiteľa telesnej. „Absolventi sa sem nehrnú a keď aj prídu, na výberovom konaní hneď povedia, že je to pre nich len alternatíva, kým si nenájdu niečo lepšie. Zanietených učiteľov, ktorí chcú skutočne pracovať v školstve, je ako šafranu,“ hovorí riaditeľka školy Andrea Deáková. Chýbajúcich učiteľov im už dva – tri roky pomáhajú vykrývať kolegovia na dôchodku. „Ale teraz nám to naozaj horí, lebo kolegovia dôchodcovia už povedali, že toho bolo dosť a od septembra už nechcú nastúpiť ani na čiastočný úväzok,“ vysvetľuje Deáková. Zatiaľ sa im prihlásili len dve absolventky pedagogických škôl, ale napríklad aj takí, čo vyštudovali učiteľstvo, ale odišli do cudziny a tam robili všetko možné i nemožné. Všetci učitelia sa zhodujú, že neatraktívnosť ich povolania je najmä v platoch, ale aj v spoločenskom postavení. „Každý rodič vyhľadáva údajne najlepšiu školu, potom príde do tej školy, radí učiteľom, ako to majú robiť, neskôr sa im vyhráža a napokon vezme dieťa do inej údajne najlepšej školy. Kým sa spoločnosť nerozhodne, že vzdelanie bude naozaj mať adekvátnu sociálnu pozíciu a k tomu patrí aj morálne a finančné ohodnotenie učiteľov, tak sa tu budeme točiť v začarovanom kruhu,“ hovorí Bílik.
Aj podľa riaditeliek škôl nezáujem šikovných o učiteľstvo súvisí s platmi. „Máme aj učiteľov, ktorí vyslovene chcú učiť, baví ich to. Ale keď si predstavíte, že majú zabezpečiť deti, manželka je na materskej, sú v hroznej situácii, aby to z učiteľského platu utiahli. Tak sa nám stane, že aj výborný učiteľ, keď dostane dobrú ponuku, odíde,“ vraví Chmurová z trnavskej školy.
Riaditeľka Deáková z Turne nad Bodvou zas pripomína, čo všetko absolventa v škole vlastne čaká. „Musí prejsť byrokraciou, zadaptovať sa na nové prostredie, naučiť sa pracovať so žiakmi, pretože vyučovanie to nie je 45–minútová hodina, ale 7,5 hodiny denne a v niektorých triedach ako v bani,“ hovorí. Absolvent si potom zráta, čo všetko musí robiť za nástupný plat 600 eur v hrubom. „Niektorí si potom povedia, že radšej pôjdu robiť hoci aj do obchodu, kde nemusia tak rozmýšľať a vymýšľať aktivity, ako zaujať a naučiť deti,“ dodáva Deáková.
Predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií však upozorňuje aj na iný rozmer. Kým v Bratislave a okolí sú veľkým problémom na prilákanie kvalitných absolventov práve platy, v iných regiónoch skôr chýbajúce pracovné ponuky. „Pre demografický pokles je ťažké nájsť trvalé alebo dobré miesto v rámci učiteľského prostredia. Otázka potom je, kto pôjde do takého riskantného pracovného trhu,“ hovorí Pavel Sadloň. Ak by sa však podarilo do škôl pritiahnuť kvalitných učiteľov, ktorí budú svoje povolanie brať ako poslanie, tak by podľa neho neboli potrebné ani toľké školské reformy. „Lebo brať to tak, že mám povinný úväzok, idem domov a mám voľno, to nie je učiteľ. Naučiť a odučiť je rozdiel,“ pripomína Sadloň.
Zdroj: PRAVDA