Rusko – november 2015

Pekný deň,

trošku netradične sme sa v novembrovom Kaleidoskope zamerali na štát, je to po prvýkrát v celej našej histórii. Zvolili sme si pre vás Rusko... a prečo v novembri? Odpoveď je jednoduchá: lebo 7. november a výročie VOSR, zanechalo na histórii krajiny (a dalo by sa povedať aj celého sveta) neprehliadnuteľnú stopu. Čo vás čaká? Zameriame sa na brezy, tundru, tajgu, ľadoborce a nezabudli sme ani na Mendelejeva. Pevne verím, že sa s nami nebudete nudiť :)

Biológia – Tundra

Názov vegetačného pásma pochádza z fínskeho slova tunturi. Označujú ním krajinu bez lesa. Tundry sa nachádzajú v oblasti polárneho a subpolárneho pásma. Priemerná ročná teplota je menej ako 0 °C. Tvoria ju dlhodobo zamrznuté pôdy. Rastú tu nízke kry, plytko zakorenené a veľmi pomaly rastúce. Žijú tu najmä ľadové medvede, feneky a soby. V pracovnom liste sme sa pre zmenu zamerali na tajgu.

Tematický celok:

  • Organizmy a prostredie

Cieľom je rozvíjať kompetencie v oblasti prírodných vied, konkrétne:

  • Vedieť vysvetliť závislosť organizmov od neživej prírody a vplyv organizmov na neživú prírodu na príkladoch.
  • Demonštrovať na príklade prispôsobenie organizmov prostrediu.
  • Porovnať rozsah nárokov organizmov na faktory prostredia na príkladoch.

Stiahnite si dokument

Fyzika – Ľadoborce

Ľadoborce sú lode určené na plavbu zamrznutým morom, oceánom alebo jazerom. Prerážajú cestu pre iné lode. Majú zošikmenú provu, tá je silou strojov vytláčaná nad ľad, ktorý prelamuje svojou váhou. Vedeli ste, že najväčším zo všetkých je ruský atómový ľadoborec 50 let Pobedy?

Pripravili sme pre vás pracovný list. Nie nebudete skúmať atómové ľadoborce, bližšie sa zameriate na ľad.

Tematický celok:

  • Archimedov zákon

Cieľom je rozvíjať kompetencie v oblasti prírodných vied, konkrétne:

  • Analyzovať situácie, v ktorých sa objavuje hydrostatický tlak.

Medzipredmetové vzťahy:
Chémia: VOda. Vlastnosti látok.

Stiahnite si dokument

Chémia – Dimitrij Ivanovič

Tvrdil, že prvky sú usporiadané do vzoru, ktorý umožňuje predpovedať vlastnosti prvkov, ktoré ešte neboli objavené. Okrem toho skúmal spektroskopiu v Heidelbergu, spolu s Kirchhoffom. Bol profesorom chémie na Technologickom inštitúte aj na Univerzite v Petrohrade. Odborníci mu spočiatku neverili, zlom nastal pri objave Gália Lecoqom de Boisbaudranom.

V pracovnom liste sa budeme venovať jednotlivým chemickým prvkom a čiastočne aj ich umiestneniu v periodickej tabuľke.

Tematický celok:

  • Periodická sústava prvkov

Cieľom je rozvíjať kompetencie v oblasti prírodných vied, konkrétne:

  • Orientovať sa v periodickej sústave prvkov.

Stiahnite si dokument

Matematika – Grigorij Jakovlevič Pereľman

Je jedným z najznámejších súčasných matematikov, narodil sa v Petrohrade. Podarilo sa mu vyriešiť Poincarého domnienku, ktorá bola jedným z najzložitejších otvorených problémov v matematike. Za tento dôkaz mu bola udelená Fieldsova medaila, ktorá býva považovaná za „Nobelovu cenu v matematike“, ktorú si však odmietol prevziať. Tvrdil, že mu cena bola udelená nespravodlivo.

Pripravili sme si pre vás pracovný list, ktorý sa nezameriava na Pereľmana, ani na Poincarého domnienku, ale je pozvánkou na cestu naprieč Ruskom...

Tematický celok:

  • Slovné úlohy

Cieľom je rozvíjať kompetencie v oblasti prírodných vied, konkrétne:

  • Riešiť jednoduché slovné úlohy, v ktorých sa ako podnet vyskytujú dáta – tabuľky, grafy.
  • Vedieť riešiť jednoduché slovné úlohy, v ktorých sa ako podnet vyskytujú dáta.

Stiahnite si dokument

Prírodoveda – Betula

Brezy sú často pionierskym druhom, ktorý osídľuje nové biotopy, a môžu sa dožívať aj 160 rokov. Rastú najmä v kyslej a vlhkej pôde, a to do výšky 2000 m n. m. V Rusku tvoria prechodové pásmo medzi tajgou a tundrou.

Tentoraz úvod nezavádza, v pracovnom liste sa zameriavame na brezu.

Tematický celok:

  • Rastliny a huby

Cieľom je rozvíjať kompetencie v oblasti prírodných vied, konkrétne:

  • Opísať životný cyklus známeho druhu stromu.
  • Zhodnotiť význam stromov pre človeka.

Stiahnite si dokument

Odporúčame: DIDAKTIKA MATEMATIKY I., DIDAKTIKA MATEMATIKY II.

Známi britskí autori Anne a Len Frobisherovci zdôrazňujú vo svojej knihe potrebu zmeny postojov žiakov k matematike a možno aj zmeny postoja k matematike u učiteľa. Vychádzajú z toho, že matematika nemá byť len o uvažovaní typu "buď - alebo". Sú presvedčení o tom, že učiteľ by mal hľadať prístup, ktorý mu vyhovuje najviac a v neposlednom rade, ktorý vyhovuje jeho žiakom.

Didaktika je o skúmaní matematických problémov a o tom, ako tieto problémy zapojiť do prirodzeného procesu učenia sa žiakov. Viac informácií.