Čo bude po korone?
Psychohygiena a čas pre seba – je nevyhnutnou „must have“ výbavou pre učiteľov na najbližšie týždne, aby mohli zvládať prepätie a únavu z vykrývania nových podmienok na prácu.
Aké to bude, keď sa školy otvoria? Pozitívne je, že sa učitelia tešia na svojich žiakov a vykonávanie zmysluplnej práce. Na strane druhej to nebude také isté, ako to bolo a až realita ukáže, ako sa to bude dať zvládnuť. Z hľadiska mentálneho aj emočného budú školy potrebovať viac energie a času, než si na zmenené podmienky zvyknú. Koučka Janette Šimová dopĺňa: „Bude to chcieť prispôsobovať očakávania aj improvizovať, nastavovať nové hranice a hľadať možnosti, ako si poradiť v náročných podmienkach. Môj predpoklad je, že to nepôjde všetko hladko a bude to tréning flexibilnosti za pochodu.“
Blízko aj ďaleko
Vyučovanie na diaľku nahradí prezenčná „živá“ forma, ale učitelia aj deti budú musieť dodržiavať rôzne obmedzenia. Čo si myslíte, že to urobí s našimi vzťahmi? Blízkosť sa nebude diať v podobe, na akú sme zvyknutí. Naša osobná zóna má menšiu vzdialenosť ako je bezpečná vzdialenosť, takže nás to bude rušiť. Napríklad, keď budeme musieť nostiť rúška, stráca svoj význam neverbálna komunikácia i mimika. Môžu nám chýbať objatia, úsmevy a gestá na, ktoré sme zvyknutí. Možno sa budeme musieť viac uisťovať, či dobre chápeme a overovať si, ako niekto veci myslel, lebo sa nebudú dať odčítať z tváre. Až doteraz „čítačka tváre“ fungovala dokonale v dennodenných situáciách. Teraz budú učitelia „držať“ svoje emócie pod rúškom. Inak interaguje introvert a inak extrovert a v týchto podmienkach to je pre obe polarity energeticky náročné a sťažené, pre niektorých až v polohe obmedzenia osobnej slobody.
Čas po kríze
Keď sa situácia, ktorá nás držala v napätí upokojí, padáme na kolená. Rovnako, ako keď ochorieme na dovolenke. Hoci nás to hnevá, neurobíme s tým nič. Je to signál, že sme prešli cez to najhoršie a stálo nás to väčšinu energie. Aktuálne nás drží pokope nádej, že sme to zvládli a pôjdeme ďalej. Vidíme na obzore cieľovú rovinku, ale okrem tela k tomu potrebujeme aj hlavu, aby sme prešli posledný úsek. Pre maratóncov je najhoršia kríza po 30 km. Vedia to, aj počítajú s tým, že to bude bolieť, ale rozhodujúci je pre nich postoj hlavy. Hlava dokáže všetko to utrpenie povýšiť na mobilizáciu posledných zdrojov na zdolanie samých seba alebo vyhlásiť kapituláciu a vzdať sa. Obdobný mechanizmus funguje aj pri zdolaní tejto krízy. Janette Šimková radí: „Na to, ako dostať myšlienky pod kontrolu, existujú prístupy pokojné, aj dynamické, každému hodiace sa podľa temperamentu. Nezaobídu sa bez relaxácie a meditácie, čiže práci s dychom, telom a pozornosťou. Len vďaka prepojeniu s vlastným telom dokážeme vedome vnímať, čo sa s nami deje práve v tejto chvíli. Podľa toho sa učíme upokojiť samých seba, utíšiť rozbehnuté emócie, posilniť zdravú sebakontrolu a psychickú odolnosť. Priam zázraky dokáže sústredená pozornosť, ktorá nás učí, ako si oddýchnuť od obťažujúcich myšlienok a nervozity.“
Naučili sme sa prehodnocovať
Janette Šimková: „Počúvam v príbehoch od ľudí, že pokorne prehodnotili, že nechcú ďalej žiť svoje pohodlné životy a nadviazať na predošlú komfortnú zónu. Ľudia si uvedomili, že pohodlnosť z nás nerobí statočných ľudí. Potrebujeme byť vystavení aj odriekaniu, zapieraniu, disciplíne, nezdarom a opakovaným pokusom.“ Už to tak býva, v každom príbehu o úspešnom človeku sa dozvedáme, že jeho osobná životná kríza mu pomohla stať sa tým, kým je. Len tak sa učíme napredovať – nachádzať aj na tom, čo nás položilo na lopatky dôvod, prečo sme tú lekciu potrebovali. Je prínosom, že sme mali teraz priestor premýšľať viac nad tým, čo nás napĺňa, aké je naše poslanie, koľko hodín denne chceme venovať práci, koľko sebe, rodine, blízkym… To, ako to začneme zavádzať do nasledujúcej každodennosti je len na nás.
Tvoríme si nový „normál“
Náš život je tvorený pestrými zážitkami, skúsenosťami a situáciami, do ktorých sa dostávame. Niektoré z nich môžeme ovplyvniť a rozhodnúť sa, čo do svojho života pozveme a čo zažijeme. Stávajú sa nám však aj situácie, ktoré sú pre psychiku náročné na zvládnutie, a pri ktorých nemáme slobodu rozhodovania. Takým bolo obdobie počas koronakrízy. Vtedy sa musíme s novými situáciami vyrovnať, zvládnuť ich, akceptovať alebo sa im prispôsobiť. Prežívanie ohrozujúcich situácií je pre každého z nás iné. Okrem osobnostnej výbavy má zásadný vplyv situačný kontext, momentálne emočné rozpoloženie, sociálna opora a zdroje, ktoré máme k dispozícii. Janette Šimková vysvetľuje: „Keď sa usilujeme prežiť zmenu, alebo z nej vyťažiť, potrebujeme okrem iných vecí energiu a duševnú odolnosť, ktoré majú vplyv na to, ako si počíname. Nezaobídeme sa bez zdrojov, ako turbulencie ustáť a tiež bez toho, aby sme niektoré veci obetovali. Teraz ľudia prehodnocujú, čo sa im dá bezbolestne obetovať.“ Rýchla zmena pravidiel a zvykov uľahčuje život. Akonáhle si zvykneme na tieto nové okolnosti, už sa nebudeme chcieť vrátiť do "normálu" - respektíve toho, čo je za normálne považované. Nastala zmena pravidiel, na ktorých sa okrem negatív dajú nájsť aj pozitíva. Keď sa naladíte na tie, bude sa vám ľahšie „dýchať“. Vírus narušil spôsob, akým žijeme a pracujeme. Na druhej strane vytvoril mnoho nových príležitostí a problémov, ktoré je možné vyriešiť. A každý nový problém znamená príležitosť. Vďaka tomu sme sa naučili, že treba konať tu a teraz. A namiesto sťažovania sa radšej pustiť do riešenia vecí, ktoré potrebujeme zvládnuť. Návrat do každodenného života môže priniesť problémy s adaptabilitou na nové podmienky, ktoré sme predtým prijímali úplne prirodzene. To so sebou môže priniesť napätie alebo stresové situácie. Šetrite si energiu, tak, že sa vyhnete konfliktom.
5 rád od Janette Šimkovej, ako sa vyhnúť zbytočným hádkam:
- Pri nedorozumení s ľuďmi riešte iba vzniknutú situáciu, ktorá sa práve odohrala. Keď sú to blízki, žiadne odbiehanie do minulosti, vyťahovanie starých krívd a otváranie rodinných múzeí.
- Ak do 10 minút nedospejete v hádke k nijakému záveru, treba spor ukončiť. Potom to totiž nie je hádka o probléme, ale rekapitulácia hriechov a priestor na urážky.
- Než s protivníkom nadobro „skoncujete“, vhupnite do jeho topánok a pozrite sa na situáciu z jeho perspektívy, čiže empaticky sa na neho nalaďte.
- Vyhnite sa melodramatickým ultimátam – tie sú o mocenských hrách, ktoré nepatria do vzťahov založených na rešpekte, ohľaduplnosti, starostlivosti a láske.
- Niekedy môže byť mlčanie najlepšou odpoveďou na bezvýznamné hlúposti. Keby vám išlo vyvaliť bok, tak si spomeňte, že až 90 % hádok dokáže spôsobiť tón hlasu.