Kaleidoskop – jún 2025

Rys je schopný cez deň, za svetla, spozorovať myš na vzdialenosť 75 metrov, zajaca na 300, svišťa na 400 a srnca na 500 metrov. Svoje pozorovacie schopnosti nestráca ani v noci. V lete pri splne spozoruje zajaca na 125 metrov a srnca na 300 metrov. Rovnako výnimočný je aj jeho sluch, má široký frekvenčný rozsah. Počuje zajaca, ako si okusuje vetvičku na 50 až 60 metrov. Len čuch má o máličko horší ako psovité šelmy. Má veľmi dobrú priestorovú pamäť svojho teritória.

V pracovnom liste sa budeme viac venovať zmyslom rysa.

Rys ostrovid sa najčasnejšie pohybuje chôdzou alebo pomalým klusom. Pri chôdzi je dĺžka jeho kroku 80 cm a pri kluse až 130 cm. Na prekonávanie prekážok v teréne často využíva skoky a šplhanie. Pri love alebo úteku dokáže skočiť aj niekoľko metrov. Dokáže sa pohybovať po skalných a skalných rímsach. Denne za potravou dokáže prejsť až 25 km. Aktívny býva najmä v noci, ale v tichších lokalitách bol pozorovaný aj cez deň, keď sa s obľubou vyhrieva na slnku.

Pri jesennej výmene srsti rysovi na labkách narastá hustá dlhá srsť, ktorá slúži ako snežnice, pomáha mu pri brodení sa snehom.

Pripravili sme si pre vás pracovný list, v ktorom sa zameriame na pohyb rysa v snehu.

Rysy lovia väčšinou samostatne, avšak bola pozorovaná aj spolupráca viacerých jedincov, napríklad matky a mláďat alebo súrodencov. Údaje zozbierané vo Švédsku potvrdzujú až 70 % úspešnosť lovu zo vzdialenosti kratšej ako 20 metrov.

Živí sa desiatkami druhov živočíchov. Veľkú časť jeho potravy tvoria kopytníky, najmä srnce, okrem nich muflóny, kamzíky, jelene, soby a divé svine. Často jedávajú aj hlodavce, najmä zajace, len občas vtáky, líšky, mačky, lasicovité, obojživelníky hmyz a hospodárske zvieratá.

Pripravili sme si pre vás pracovný list, zameriame sa v ňom na skúmanie mäsa.

Rys ostrovid má pomerne krátke telo a dlhé nohy, krátky chvost, ktorý je na konci zafarbený načierno. Jeho hlava je pomerne guľatá a po bokoch ma bielu briadku. Jeho uši majú trojuholníkový tvar a na konci čierne štetinky, ktoré rysom pomáhajú rozpoznať smer prichádzajúceho zvuku.

Sfarbenie je prispôsobené oblasti, kde žije, severnejšie jedince majú svetlejšiu srsť. Sú tak lepšie maskované v zime. Inak bývajú šedo-hrdzavé s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť býva hustejšia a škvrny sú menej výrazné. Často sa stredom chrbta tiahne tmavý pás bruško býva svetlejšie.

LL je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe. Obýva strednú, severovýchodnú Európu a čiastočne aj severnú Áziu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 52,9 % územia. V minulosti bol takmer vyhubený, ale vďaka ochrane sa zväčšila jeho populačná hustota. Prvé programy opätovného vypúšťania do prírody začali pred 70. rokmi.

Pripravili sme si pre vás tajničku, kde sa dozviete slovenské meno LL.