Vďačnosť pomôže zamerať sa na dôležité
Aby sme mohli dosiahnuť viac, potrebujeme porozumieť učeniu vďačnosti. Máme pre vás pár tipov, ktoré vás v tom podporia.
Pomaly sa všetci vraciame do svojich každodenností. Život sa začína podobať tomu, ktorý sme žili predtým. Trvalo to len 3 mesiace a predsa nás to obdobie naučilo vážiť si svoje každodennosti, svoju rodinu, priateľov a prácu, bez ktorej by sme bezpochyby nemali možnosť realizovať svoje kvality. Čas sa na chvíľu zastavil a aj keď sme mali veľa rôznych povinností, boli sme v akomsi vzduchoprázdne. Netlačte preto na seba a doprajte si čas. Múdre porekadlo vraví: „Pomaly ďalej zájdeš.“ Dôležité teraz je uvedomiť si to všetko, čím sme prešli, prijať to a ísť v ústrety novému.
Janette Šimková radí: „Prv než ráno vôbec otvoríte oči, predstavte si nastávajúci deň, uvoľnite sa a buďte vďační za každého človeka, ktorého počas dňa stretnete - deti, partnera, suseda, šéfa, kolegov. Spomeňte si na tri veci, ktoré na každej z tých osôb oceňujete. Umožní vám to vnímať to, čo je hodnotné a pozitívne vás to nastaví.“
Tréningom k vďačnosti
Neuropsychológ Riek Hanson vymyslel termín syndróm suchého zipsu a teflonu. Tvrdí, že pre Matku prírodu je dôležitejšie naše prežitie než radosť z nejakej konkrétnej udalosti, a preto máme sklony pamätať si negatívne zážitky omnoho intenzívnejšie než tie pozitívne. Ohrozenie diviakom má na nás väčší vplyv než spev vtáčika! Negatívne zážitky sa teda na nás nalepia ako suchý zips, usídlia sa nám vo vedomí, kde ich dookola vyhodnocujeme, často práve vtedy, keď sa snažíme zaspať. („Nemôžem uveriť tomu, že mi šéf nepoďakoval za to, že som ostal v práci dlhšie kvôli práci na projekte. Vôbec neoceňuje, ako usilovne pracujem! Obetoval som tomu už množstvo času"). Našťastie, človek dokáže vzorec opätovného upadania do negatívneho myslenia zmeniť.
Čím dlhšie si podržíme pozitívny okamih vo vedomí, tým viac neurónov bude medzi sebou prenášať informácie, čo v našom mozgu vytvára vhodné prostredie pre pocit šťastia. A preto ak chceme, aby sa v nás pozitívne zážitky zachytili (a neskĺzli ako po teflónovom povrchu), musíme sa na ne sústrediť aspoň 20 sekúnd. Hanson tvrdí: „Čím viac budú vaše neuróny vysielať pozitívne informácie, tým pevnejšie prepojenie neurónovej štruktúry budú vytvárať."
Poradíme vám, založte si denník vďačnosti, do ktorého si budete zapisovať pozitívne zážitky dňa. Nakreslite niečo výnimočné, čo ste zažili a za čo ste vďační. Alebo sa chváľte pred inými - či nahlas sami pred sebou - všetkým tým dobrým, čo vás postretlo. Každá z týchto aktivít vám zaberie aspoň 20 sekúnd a vďaka tomu, že sa budete za ten čas sústreďovať na niečo pozitívne, sa upevnia tieto neurónové spojenia.
Denník vďačnosti
Cvičenie môže vyzerať nasledovne:
- Ďakujem za to, že mám, že som...
- Ďakujem, že sa mi nestalo...
Aplikačné odporúčanie
Janette Šimková: „Keby som vám ponúkla, že mám niečo, čo vo vás dokáže vyvolať pozitívnejšie pocity než nejaké psychofarmakum, nemusíte za to nič platiť, ani to nemá vedľajšie účinky, mali by ste záujem?“ Tak čo, mali by ste záujem?
Vyskúšajte si cvičenie, ktoré vypracoval Martin Seligman a nazval ho TRI DOBRÉ VECI. Princíp je jednoduchý - zapíšte si každý večer tri veci, ktoré sa vám cez deň podarili alebo vo vás vyvolali pocit šťastia. Doplňte ich trochu podrobnejšie, ale príliš do detailov zachádzať nemusíte. Vytrvajte to robiť aspoň dva týždne a uvidíte, čo to s Vašou náladou urobí. Prečo sa môžete spoľahnúť, že to funguje? Lebo máme tendenciu prehnane sa zameriavať na negatíva, rozoberať ich, znepokojovať sa, spomínať chyby, problémy a obavy. Jednoduchá činnosť ako je táto však pomáha obnoviť rovnováhu zamerania pozornosti. Nejde o to, že by ste mali niečo predstierať, alebo sa pokúšali oklamať samých seba a nanútiť si myšlienku, že zlé je dobré. Pochopiteľne, že zveličená pozitívnosť nefunguje. Stačí sa iba učiť lepšie si pamätať pozitívne veci. Vďaka tomu budete svoj život posudzovať spokojnejšie. Skvelá variácia takéhoto cvičenia je, keď zameníte otázku: „Aký ste mali deň?" za otázku: „Aké tri veci sa vám dnes podarili?" Vyskúšajte, rozhovor bude neporovnateľne bohatší, lebo vedie ľudí k tomu, aby prichádzali s pozitívnymi odpoveďami.
Ako prevážiť negatíva
Uzavrime spolu stávku. Hodíme si mincou a keď padne hlava, dám vám 100 eur. Keď padne znak, dáte 100 eur vy mne. Asi by ste nedali zlákať, pretože šanca na výhru je len polovičná. Ale keby sme sa dohodli tak, že zisk by bol 2x vyšší než strata, možno by ste začali uvažovať. Ja by som vsadila 100 eur, ale vy by ste riskovali iba 50 eur. Takéto uvažovanie vyskúmal psychológ D. Kahneman, nositeľ nobelovej ceny. Zdokumentoval, že naša myseľ je od prírody uspôsobená tak, aby možnosť straty vnímala dôležitejšie než zisk. Čiže, v netrénovanej hlave vždy prevažujú negatíva nad pozitívami. Rozum sa obáva viac prípadného rizika, než by sa tešil na možný zisk. Náš pohľad na život je, našťastie, meniteľný, čo vieme výborne využiť vo svoj prospech. Napríklad takým optimizmom. Potrebujeme sa dívať väčšmi na to, čo sa nám v každodennosti darí.
Dobrý tip od koučky Janette Šimkovej
Metóda zapisovania si vďačnosti sa javí ako príliš jednoduchá, než aby fungovala. Je však exaktne potvrdená (napríklad v prácach prof. Seligmana). Keď si každý deň poznamenáte aspoň tri pekné veci, naučíte sa oceniť vo svojom živote všetko dobré. Vďaka tomu si začnete omnoho viac všímať pozitívne udalosti, interakcie a momenty, čo sa premieta do zlepšovania nálady. Je však skutočne dôležité dávať to z hlavy von na papier – akékoľvek príjemné, krásne a zmysluplné veci, nezáleží na tom, či to malo veľký alebo malý význam. O každej veci napíšte toľko, koľko chcete, a uveďte nielen to, čo sa stalo, ale tiež prečo sa to stalo a ako ste to urobili. Tým spisovaním máte prehľad, ako uvažujete a viete získať potrebný odstup a nadhľad. Zotrvajte pri tom týždeň a presvedčte sa na vlastnej koži, čo to s vami robí. Minimálne z vás bude menej zarytý pesimista.