Gabika Pirošková: Vláda na našich učiteľov zvysoka kašle

22.04.2014
Prevádzka školy

Odbornú Raabe konferenciu Učiteľ nie je Google – nemôže ani nemusí vedieť všetko budú sprevádzať aj známe tváre z televíznych obrazoviek. Gabriela Pirošková sa objaví v role moderátorky viacerých seminárov a okrúhlych stolov. Opýtali sme sa jej, aký vzťah má k učiteľskému povolaniu a čo si myslí o súčasnom stave školstva na Slovensku.

Prečo ste sa rozhodli podporiť konferenciu, na ktorej sa stretnú stovky učiteľov?

Pretože pedagógovia si zaslúžia dôstojné miesto v našej spoločnosti. Majú v rukách naše deti veľkú časť dňa počas mnohých rokov a hneď po rodine výrazne ovplyvňujú osobnosť človeka. Žiaľ, aj medzi nimi sú čierne ovce, ktoré nikdy nemali túto profesiu robiť. Ale skutoční pedagógovia schopní pozitívne motivovať deti a mladých ľudí k vytváraniu si samostatného rozumného  názoru na okolie a svet sú na nezaplatenie.

Myslíte si, že ich dôstojné miesto si uvedomuje aj tento štát? Pri pohľade na výplatné pásky to nie je veľmi vidieť.

To, že učitelia zarábajú menej ako posunovač na železniciach je hanbou všetkých doterajších vlád, ktoré na nich zvysoka kašlú. Pritom všetci tí podarení politici chodili do školy a keby sa tam nenaučili čítať, písať a vôbec ostatné základné veci pre život, nemohli by dnes byť tam, kde sú a trepať dve na tri. Tak mi napadá, že oni vlastne vyzerajú ako keby do školy nikdy nechodili. Ale analfabeti hádam nie sú :).

Nechajme radšej politiku. Prezraďte, mali ste obľúbeného učiteľa, na ktorého si dodnes spomínate?

U mňa jednoznačne vedie pani učiteľka Ľudmila Smižíková - moja triedna na druhom stupni ZŠ. Učila ma matematiku a fyziku, čiže predmety, ktoré som po celý svoj život nemala rada... Ale práve vďaka pani učiteľke som našla záľubu v odhaľovaní zákonitostí fyzikálnych i matematických.

Obľúbená fyzikárka a matikárka sa tak často nevidí...

Pamätám sa, že na hodine fyziky, keď začala vysvetľovať látku, bolo ticho, že by ste počuli padnúť špendlík na zem. Tomu hovorím prirodzená autorita, keď si uvedomíme, že sme vtedy mali 13 -14 rokov...

Ozaj, nechceli ste byť aj vy niekedy učiteľkou? Nebolo to nikdy vaším snom?

Nebolo, hoci ako malá som učila moje plyšové hračky vybrané slová po ,,b“. Najlepšie išli Mackovi Bruškovi, za čo dostával pochvalu a ja som potom dostala za vybrané slová jednotku! Inak, bola som spravodlivá a všetkých som chválila, aj keď niečo práve nevedeli – nič to, veď sa to doučíš! Až teraz viem, že sa to volá pozitívna motivácia :)

Pozitívnu motiváciu dnes potrebujú aj dnešní pedagógovia. Myslíte si, že je dnes ťažké vykonávať túto prácu?

Dnes je ťažké vykonávať akékoľvek povolanie, obzvlášť to, kde prichádzate do kontaktu so živým materiálom... Do popredia sa dostávajú arogancia, cynizmus, žiaľ, doslova to ,,fúka“ aj z rodinného prostredia a učiteľ má dennodenne pred sebou malú vzorku tohto stavu v podobe žiačika. Neporadí si ani s ním, ani s rodičmi. Ale možno je to v sile osobnosti, ktorá často prekoná aj silné negatívne vlny. Vážim si učiteľov, ktorí sú aj dobrými psychológmi a vďaka tomu vedia nájsť správny kľúč k problémom.

Na ktorú z prednášok alebo diskusií, ktoré odznejú na júnovom podujatí v réžii Raabe sa najviac tešíte?

Nedokážem vybrať najlepšiu či zaujímavejšiu... Myslím si, že prinášajú rôzne uhly pohľadu na prácu učiteľa, na jeho vzťah k žiakovi i látke, ktorú mu má sprostredkovať. Navyše, je úžasné počuť v jeden deň toľko múdrych ľudí. Škoda, že ich nepočúvajú na ministerstve, hneď by to tu lepšie vyzeralo. Ale to je asi zámer – zabuchnúť dvere pred tými, čo vedia (asi si nevšimli, že oknami im tam lezú hlupáci :)).

Na konferencii odznie aj téma Aj učiteľ potrebuje kouča – buďme úspešní a šťastní zároveň. Z čoho sa vy osobne v súčasnosti najviac tešíte?

Šťastnou ma robí hudba, príroda, zvieratá a najmä moje deti, pretože sú také, aké sú!

 

Ďakujeme za rozhovor a už teraz sa veľmi tešíme na stretnutie na konferencii :)

Školský portál

Kľúčové slová

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte