Sme ako presýpacie hodiny

V hornej polovici presýpacích hodín je všetko to, čo má počas dňa prepadnúť úzkym hrdlom dolu, aby sa deň uzavrel a my sme zregenerovali. Keďže hrdlo je úzke, máme tendenciu cezeň pretláčať toho viac odrazu. Vďaka tomu však svoje hodiny poškodíme. Prestanú odmeriavať veci tak, ako ich potrebujeme pre dosahovanie rovnováhy.

Dobré to poznáte. Myseľ stále „uteká". Jedna myšlienka nadväzuje na druhú. Nepretržite sa niečím podvedome zaoberáme. Buď premýšľame vedome nad tým, nad čím premýšľať chceme, alebo sa myšlienky rodia automaticky, bez našej vôle či kontroly. Vlastné myšlienky pri bežnom vedomom stave dokážeme kontrolovať iba čiastočne. Keď sa k tomu pridajú rôznorodé emócie, ktoré dennodenne prežívame, máme z toho „guláš“. Emócie majú silný energetický náboj, ktorý môže byť vyčerpávajúci aj mätúci. Preto im potrebujeme rozumieť a vyznať sa v nich. Nemali by byť posudzované ani potláčané, ale ani sa im úplne nemôžeme vydať napospas, lebo by nás pohltili. Práca s emóciami spočíva v tom, že ich pomenúvame, chápeme a spájame súvislosti. Neutekáme pred nimi, pretože sú naše.

Ale čo, keď to prepískneme...

Sme v podstate ako energetický kotol: Keď máme veľa únikov, tak potom fungujeme ako parný stroj. Dáme doň sto percent paliva, ale vyjde len 15 percent energie. Je to prudká neefektívnosť, ktorú pocítime tak, že zostaneme frustrovaní, nevieme sa z vecí tešiť, sme bez života a bez iskry. Pretože okrem toho, že potrebujeme energiu na bežný každodenný chod, tak my  ju potrebujeme aj na to, aby sme ustáli všetky záťaže a prepätia, ktoré počas dňa nazbierame. Keď máme viac únikov ako príjmov, tak vzniká nerovnováha. Telo začne reagovať, tak že sa hlási o slovo, už to nevládze ťahať. Čiže energia nie je iba fyzická záležitosť, ale aj mentálna, emočná, duševná. Je to celá spleť navzájom poprepájaných premenných, kde jedna závisí od druhej.

Vyhráva „mentálne“ silnejší...

Mávame sklony nechať sa pohltiť naliehavosťou všetkého, čo musíme urobiť. Sme lapení vo svojej hlave a v tom, o čom sa domnievame, že je dôležité. Potom je až príliš jednoduché upadnúť so stavu chronického napätia, úzkosti a večného rozptýlenia. Do stavu, ktorý neustále poháňa naše životy a ľahko sa stáva východzím režimom, autopilotom nášho fungovania.  Ale pozor, zastavme sa včas! Vážme a merajme, zvážme, čo je naozaj potrebné - tu a teraz. Urobme si plán každý deň pri rannej káve, pretože práve naše vnútorné nastavenia nám udávajú ten správny smer. Naše pocity nám dajú vedieť, čo zvládneme teraz a na čo ešte potrebujeme dorásť.

V mentálnej pohode nám chaoticky neposkakujú myšlienky a nerobia randál, že nám ide prasknúť hlava. Máme odstup a nadhľad od vecí, aby sme si dobre vybrali a dobre sa rozhodli. Ale ako na to? Pomôcť si môžeme rôznymi spôsobmi. Pri relaxácii, imaginácii, meditácii, modlitbe sa učíme koncentrovať na chcené obsahy mysle. Je to tréning, ktorý sa vypláca. Už v Starom Ríme vyznávali, čo vystihol Seneca: “Tak, ako nehodno zaťažiť úrodné pole – pretože jeho produktivita sa bez oddychu rýchlo vyčerpá – tak aj nepretržitá práca zlomí vitalitu mysle; ak ju však uvoľníme a necháme chvíľu relaxovať, rýchlo obnoví svoju silu.” Pri emočnej pohode uvedomelo riadime vlastné emócie k nášmu dobru, aj k dobru ľudí okolo nás. Najviac môžeme pomôcť druhým tým, že my sami budeme dobre naladení, budeme myslieť a preciťovať pozitívne a udržiavať vlastný vnútorný pokoj. To sa potom odzrkadlí aj v priestore okolo nás.

Ako zvládať úlohy ľahšie

Dosiahnuť mentálnu pohodu nemusí byť vôbec jednoduché v dobe, ktorú aktuálne žijeme. Zo všetkých strán na nás „kričia“ očakávania – pre učiteľov sú to hlavne tematické plány, ktoré na to, čo sa aktuálne odohráva, nikdy „nepomysleli“; unavení rodičia a zmätení žiaci a čo všetko ešte, viete najlepšie, len vy, milí učitelia. Všetci tí, ktorých sa táto situácia dotýka, sú na spoločnej lodi, ktorej presný smer však v tejto chvíli nikto z nás nepozná. Ostáva len veriť si a ostať „mentálne“ čulý. Pretože loď sa nezastaví, pláva ďalej...

Nepanikárme, nie je iný spôsob, ako zvládať stovky úloh, než jednu po druhej. Potrebujeme ich nechať prechádzať cez seba pomaly a rovnomerne, ako tie zrniečka piesku v presýpacích hodinách. A tomu sa potrebujeme učiť – neobetovať výkonu svoje potreby tak fyzické, ako aj emočné a duševné. Lebo potom sa nám presýpací mechanizmus pokazí. Bez plynulosti a vyváženosti sa nemá dobre ani telo, ani duša.

Zopár jednoduchých tipov na úsporu energie:

• Nadýchnuť sa a zhlboka vydýchnuť, keď vám zazvoní telefón, a až potom ho zodvihnúť.
• Čakanie využiť na uvoľnenie tela (prenesenie váhy z nohy na nohu, vystretie sa, ponaťahovanie, poskákanie...)
• Vyhradiť si v priebehu dňa chvíle (ideálne každých 90 minút), kedy prerušíte to, čo robíte a vedome sa zastavíte, zatvoríte oči a pozriete sa do svojho vnútra. Len tak zistíte, ako sa vlastne máte, čo cítite a čo práve potrebujete.
• Dovoľte si myslieť aj na seba a dať sa na prvé miesto. Len tak načerpáte z vlastných zdrojov a budete mať viac pozitívneho potenciálu pre pracovné ciele a ľudí, na ktorých vám záleží.
•  Vec, ktorá stojí za harmóniou a dáva zmysel vášmu snaženiu je RADOSŤ - doprajte si ju.
•  Venujte plnú pozornosť svojim fyziologickým, emočným aj mentálnym potrebám a neodkladajte ich na neskôr.
• Večer pred zaspaním si vyhraďte posledné myšlienky na reflexiu dňa a pocitom vďačnosti.

Držíme vám palce!

Tím Školského portálu v spolupráci s Janettou Šimkovou, koučkou a mentorkou projektu Prvá pomoc pre učiteľov.

Sledujte Školský portál, pripravujeme pre vás články na  ďalšie zaujímavé témy. Medzi inými napríklad:

•             Ako udržiavať vzťah na diaľku so žiakmi a rodičmi

•             Ako zmeniť nemožné na možné

•             Ako byť tvorivý a flexibilný

•             Ako byť v plnom nasadení a nevyhorieť

•             Ako si pomôcť naučeným optimizmom

•             Ako proaktívnosťou pokoriť negativitu

•             Ako sa udržiavať motivovaný a odhodlaný