Optimizmus sa dá natrénovať

Keď zvolíme pozitívny prístup, pomôže nám to zvíťaziť nad negatívnymi scenármi, ktoré by nás mohli raz položiť na kolená.

Od 1 júna sa postupne opäť uvoľňujú viaceré opatrenia, ktoré boli prijaté proti šíreniu koronavírusu. Učitelia sa už po víkende postavia za katedru, žiaci na prvom stupni zasadnú do lavíc. Aj keď nie je situácia ideálna - niektoré deti ostali doma a žiaci na druhom stupni sú stále doma, učitelia musia okrem učiteľskej práce, venovať čas aj dodržiavaniu rôznych obmedzení, ktoré súvisia s návratom deti do škôl. Môže sa preto zdať, že v náročných chvíľach je pomaly „nemožné“ udržať si optimizmus. Je pravdou, že situácia na školách nie je ideálna, avšak pocit, že sa brány škôl otvoria, pomôže uvoľniť napätie apostupne nás privedie k pozitívnym myšlienkam. Zamýšľa sa životná koučka Janette Šimková: „Je to o proaktívnom postoji a tom, čo dokážeme podniknúť s tým, čo máme k dispozícii. Vidieť možnosti, výzvy a pestovať motiváciu súvisí s vkladaním zmysluplnosti do toho, čo robíme. Keď máme dobrý dôvod, prečo niečo robiť, máme z toho aj dobrý pocit a entuziazmus. To všetko vytvára pozitívne emócie, ktoré nás poháňajú v ústrety tomu, o čo sa snažíme. Je z toho menej pocitov márnosti, ako keď by sme iba čakali na ideálnu príležitosť a horekovali, že nechce nastať.„

Optimizmu - talent pre radosť

Zisťovali sme, čo to vlastne pojem „naučený optimizmus“ je? Označuje pojem známy z pozitívnej psychológie, vychádzajúci z predpokladu, že talent pre radosť je možné, rovnako ako ktorýkoľvek iný talent, kultivovať a rozvíjať. Vyžaduje si to mentálnu prácu s vedomým spochybňovaním negatívnych myšlienok či vnútorných dialógov. Aj pre rodených pesimistov je optimizmus súčasťou ľudskej prirodzenosti. Vedeli ste? Janette Šimková, ozrejmuje význam optimizmu v historickom kontexte: „Evolučne sme ho potrebovali, aby sme mohli myslieť dopredu a vedeli si predstaviť dôsledky zahŕňajúce našu vlastnú smrteľnosť. Vďaka optimistickému pohľadu sme prežili a prispôsobili sa aj nehostinnému a nepriateľskému prostrediu.“ Optimizmus je preto rovnako dôležitý pre učiteľov i žiakov. Prostredie školy nie je dnes tým ako pred pár mesiacmi, to však neznamená, že obmedzenia budú trvať navždy.

Pozitívne účinky optimizmu exaktne prebádané

Vedecké dôkazy sú tiež optimizmu naklonené. Výskumy na dvojčatách preukázali, že optimizmus má genetický podklad. Podľa výskumu Roberta Plomina je optimizmus a pesimizmus dedičný asi z 25 %..

Iní rozsiahly experiment, ktorý viedol psychológ Martin Seligman, skúmal poisťovacích agentov, ktorí boli rozdelení na optimistov a pesimistov a porovnával ich výkon. Po druhom roku trvania experimentu uzavreli optimisti o 57 % viac životných poistiek než pesimisti.

Zdravie vo vyššom veku závisí od optimizmu v mladom veku 

V polovici 30. rokov 20. storočia sa jeden z dlhodobých prieskumov rozhodol skúmať zdravých ľudí po celý ich život. Autori chceli zistiť, čo určuje úspech a dobré zdravie. Vybrali dve stovky veľmi nadaných, zdravých a schopných mužov na Harvardovej univerzite. Sledovali ich päťdesiat rokov. Každých päť rokov sa respondenti zúčastnili lekárskej prehliadky a vypĺňali dotazníky. Tento výskum spomína Martin Seligman vo svojej knihe Naučený optimizmus.

Dôležité zistenie zo štúdie bolo, že bohatstvo nezaručilo zdravie ani úspech. Iný faktor bol rozhodujúci – zavážilo správanie. Niektorí muži používali "zrelú" obranu pred nepriaznivými okolnosťami – humor a altruizmus. Iní nie, keď sa s nimi napríklad rozišla priateľka, uchýlili sa k popieraniu a ostatným "nezrelým" obranným technikám. Tí, ktorí boli vo veku 20 rokov schopní zrelých a konštruktívnych úvah, prežili oveľa úspešnejší a zdravší život. Okolo šesťdesiatky nikto z mužov, ktorí používali zrelú obranu, netrpel chronickou chorobou. Jedna tretina druhej skupiny mala naopak, v 60 rokoch výrazné zdravotné problémy.

Postoj k proaktívnosti a reaktívnosti sa premietol do celkového zdravotného stavu sledovaných mužov. Pesimisti boli postihnutí chorobami stredného veku skoršie a vážnejšie než optimisti. Pozoruhodné bolo, že do veku 45 rokov nemal optimizmus na zdravie zásadný vplyv. Dovtedy boli na tom všetci muži približne rovnako ako v mladosti. Avšak po 50-tke sa telo rozhodlo “nazhromaždené“ veci  dávať „von“ a psychosomatika bola v plnej aktivite.

Tréning na optimistu s Janette Šimkovou

„Mám pre vás 5 tipov + jeden záchranný, ako hlavu získavať pre optimizmus. Sú voľnou interpretáciou toho, čo o tejto téme viem a čo ma naučila vlastná skúsenosť.“

  1. Jednou z najúčinnejších techník na polemizovanie s negatívnym presvedčením je hľadať dôkazy poukazujúce na to, že ste svoj katastrofický scenár zveličili. Keďže ho nejdete núkať Hollywoodu, uberte z preháňania a zisťujte, čo sa v skutočnosti deje. Snaží sa vás hlava dostať do iluzórnej krízy, aby ste boli vystresovanejší a ona prebrala kontrolu? Nechytajte ju pri tom a zatrhnite jej vyrábanie pokračovaní z potenciálne nepravdepodobnej katastrofy. Položte si k tomu tri jednoduché otázky: 1. Je to pravda? 2. Je to potrebné? 3. Je to láskavé?
  2. Vždy, keď sa pristihnete pri tom, ako ide vaša energia do sťažovania, hundrania, frflania, šomrania, kritizovania, vrčania... zastavte sa a spýtajte samých seba: Čo je to, čo teraz skutočne potrebujem? Predpoklad je, že vaša pozornosť pôjde radšej v ústrety niečomu, čo jej vyrobí dobrý pocit, než na analyzovanie toho, na čo nemáte dosah. Chce to tréning, ale viete sa odučiť reagovať na všetko ako po uštipnutí hadom.
  3. Vaša hlava miluje premietať staré epizódy toho, čo sa vám nepodarilo. To má nachystané automaticky. Keď to zistíte, pošlite ju do kartotéky vytiahnuť príjemné a dobré veci, ktoré si potrebujete pripomínať čo najviac. Vždy, keď sa vo vnútri vás bude preťahovať minulé zlé a minulé dobré, nakloňte sa na stranu dobrého. To vás naučí lepšie vnímať, aké sú veci tu a teraz, vo vašom aktuálnom prežívaní. Iba na to totiž máte dosah.
  4. Založte si denník vďačnosti, do ktorého si budete zapisovať pozitívne zážitky dňa. Nakreslite, napíšte niečo dobré, potešujúce..., čo ste zažili a za čo ste vďační. Môže to mať podobu týchto konštrukcií: Ďakujem za to, že mám..., že som... Ďakujem, že sa mi nestalo... Potrebujete pritom vytrvať aspoň mesiac, potom to už pôjde s ľahkosťou a efekt pocítite denne. Systematické sústreďovanie sa na niečo dobré totiž upevňuje neurónové spojenia zodpovedné za pozitívnejší pohľad na svet. 
  5. Keby vás pesimista ťahal k zemi, môžete si pomáhať odhodlaním Antonia Gramsciho: „Som pesimista, pretože som inteligentný, ale som aj optimista, pretože mám pevnú vôľu.“
  6. + posledná pomoc: Keď si potrebujete hodiť záchranné koleso pravého optimizmu, doprajte si uistenie, že aj keby ste všetko mohli stratiť, aj tak môžete všetko mať. Lebo nie ste obeť, máte zodpovednosť za seba vo svojich rukách.