Hnací motor so zvučným menom

Niekedy musíme najskôr niečo urobiť, až potom sa naozaj dostaví. Ak chceme dosiahnuť trvalý úspech, musí motivácia, ktorá nás ženie k vytýčenému cieľu, vychádzať z nášho vnútra. Nezáleží na tom, kto sme, aké máme postavenie, skúsenosti, vek...

Pochybnosti vás oberajú o chuť a odvahu otvárať sa novým veciam. Prejdite cez ne tým, že si ich priznáte.

Motivácia predsa len nie je niečo „bájne“, čo nájdete len v motivačnej literatúre. Začína túžbou, pretože keď niečo chceme, máme motív to získať. Naša motivácia závisí od toho, čo chceme v danom okamihu dosiahnuť, nakoľko si veríme, že to zvládneme a aké máme na to zdroje. To je alfa a omega nášho vzťahu s motiváciou.

Zvyčajne, keď sme motivovaní niečo urobiť, tak to následne aj urobíme. Ale keď máme zlú náladu, chybou je čakať, že budeme mať chuť niečo urobiť. Vnútorná motivácia sa často začína v bode, keď si uvedomíte rozpory medzi tým, „kde ste“ a „kde chce byť.“

„Motivácia je to, čo vás prinúti začať. Zvyk je to, čo vás prinúti pokračovať.“ (Jim Rohn)

Namiesto Veľkého tresku jednoduchá Cesta k sebe

Chodník, ktorým kráčame sa zvykne prirodzene kľukatiť. To preto, že keď chceme niečo v živote dosiahnuť, sprvu sa potrebujeme niečo cenné naučiť.

Zvyčajne prechádzame rôznymi motivačnými stavmi. Keď sa zameriavame na „prostriedky a cieľ“ môžeme zažiť dva motivačné stavy: „vážny" a „hravý". Pri práci s vážnymi motívmi sa sústreďujeme na dosiahnutie cieľa a naša práca končí v dlhodobom horizonte. Ak v tomto stave všetko ide svojou cestou, cítime sa pokojne a uvoľnene. Ak nie, znepokojujeme sa, dokonca sa začneme báť. Naopak, keď si vyberieme hravý stav, hľadáme okamžitú zábavu a vzrušenie a budeme sa cítiť buď vzrušení a nabití energiou alebo znudení, v závislosti od toho, či sa naše predstavy splnia alebo nás otravujú.

Janette Šimková, koučka a mentorka projektu Prvá pomoc: „Mnoho motivačných odporúčaní nás smeruje k tomu, aby sme slobodne a naplno hovorili áno všetkému, čo chceme robiť, aby sme mohli byť so sebou spokojní. Mne sa v praxi ukazuje, že často cesta vedie tadiaľ, kde si trúfneme povedať nie všetkým veciam, ktoré nám neprospievajú.“

Na počiatku sa neraz stačí popasovať s vyjasnením si, čo je to, čo od seba naozaj očakávame – my sami, nie tí druhí. Potom prichádza uvedomenie si, že netreba čakať na žiadny zázračný veľký tresk, aby nám zmenil spôsob života. Dopĺňa Janette Šimková: „Nad svojim sebaurčením máme vždy plnú moc. Rada v diskusii so sebou používam formulku: Len ty sama vieš, čo chceš. Tvoje rozhodnutie bude mať následky. A len ty sama si môžeš zvoliť, čo urobíš.“

Motivovaný = odhodlaný

Odhodlanie predstavuje tú vnútornú hnaciu silu, ktorá nám pomáha vytrvať v tom ako ostať motivovaný. Schopnosť udržať si motiváciu znamená mať chuť púšťať sa do ďalších a ďalších úloh a vidieť aj v malých rozdrobených činnostiach vyšší zmysel. K zveľaďovaniu motivácie patria aj dobré rozhodnutia, preberanie zodpovednosti za svoje konanie, schopnosť zvládnuť emócie, konať uvážlivo a udržiavať sebadisciplínu.

Ale pozor! Človek, ktorý má motiváciu ešte nemusí mať výdrž túto motiváciu realizovať. Čo to v praxi znamená? Prieskumy potvrdzujú, že rozhodovanie vyčerpá váš mentálny potenciál rovnako ako cvičenie sebakontroly. Čím viac rozhodovania bude vyžadovať vaše odhodlanie, tým menej rozhodovacej sily vám zostane na realizáciu záväzku. Pretože rozhodovanie, sebakontrola a motivácia čerpajú z toho istého energetického zdroja ako samotný výkon aktivity. Energia totiž nie je podelená na nejaké segmenty – všetko, čo sa vo vás odohráva, si vyžaduje novú energiu. Rovnako, ako ju potrebujete na všetko, čo chcete robiť. Dokonca ju míňate aj na to, čo nechcete robiť. Keď prepálite kapacity (chcete od seba naraz priveľa), budete mať dočinenia s nedostatkom energie, pochybnosťami, nechuťou, frustráciou... Výsledkom bude, že sa vzdáte bez boja. Lebo ste vyčerpali svoju pevnú vôľu – chceli ste od nej viac, než mohla reálne zvládnuť.

Ako na motiváciu, aby neostala len „na papieri“. Radí koučka Janette Šimková:

  1. Napíšte si dôvody, prečo je pre vás dôležité do niečoho sa pustiť a vytrvať. Neformulujte ich v kontexte toho, prečo by ste to mali urobiť. Napíšte si výhody, ktoré získate z toho, keď svoj zámer zrealizujete a zároveň, koho všetkého a ako to môže pozitívne ovplyvniť. Zoznam si vytlačte a dajte na viditeľné miesto!
  2. Predstavte si, aké to bude, keď už konečne začnete. Ako to ovplyvní vašu energiu a náladu? Ako váš pracovný výkon? A ako váš osobný život? Čo sa stane s vašou kondíciou a kreativitou? Aký je to pocit, keď si predstavíte, že už ste v tom dobrí, že vám to ide?
  3. Potrebujete sa dostať do polohy radosti z angažovanosti.
  • Okamihy plného ponorenia do aktivít sú stavy optimálneho zážitku, pri ktorých sa úplne angažujeme v tom, čo robíme a strácame pojem o sebe i o čase.
  • Vytváranie zážitkov nás motivuje ísť cestou angažovanosti. Prirodzene sa viac pohrúžime do činností, ktoré mimoriadne zodpovedajú našim silným stránkam a nami uznávaným hodnotám.
  • Pri odhodlaní si potrebujeme postrážiť rozptyľovanie, vyrušovanie a odvádzanie pozornosti, ako aj tendenciu odkladať veci na neskôr. 
  • Chrbát nám kryje sústrediť sa na svoje predošlé skúsenosti,  byť zameraný na vytýčené ciele, strážiť si pochybností a získavať spätnú väzbu.

      ​4. Riešením bývajú mini predsavzatia

        Akákoľvek zmena voči rutine si vyžaduje silnú vôľu. Vždy existuje pokušenie ignorovať alebo odložiť predsavzatie – na to sa môžete spoľahnúť, to vás neminie. Keď je však vaše odhodlanie vymedzené rozumne, jasne, má postupnosť a stratégiu, budete mať silnejšiu motiváciu prekonať prekážky. Mini predsavzatie vás privedie k hľadaniu riešení namiesto                výhovoriek, lebo nevyrába veľký tlak, stres a úzkosť. Reálne zhodnotí možnosti a nájde príležitosť na vyskúšanie. Výzvou je preto dávať si reálne dosiahnuteľné predsavzatia, ktoré dokážete splniť. Vďaka tomu za ne ochotne preberiete zodpovednosť, čo vás podporí, aby ste to dotiahli do úspešného konca.